Stručný sprievodca rozhodovaním: Ako robiť dobré voľby a rozhodnutia?

Nerozhodnosť a roztržitosť. Práve tieto dve vlastnosti – nepochybne úzko spojené – si autorka textu opakovane pripisovala v školských esejach zameraných na autocharakteristiku. Uplynulo štvrťstoročie a pôvodne individuálne slabosti získali štatút kolektívnych.

Potvrdzujú to aj skúsenosti Jána Markoša, šachového veľmajstra, autora bestselleru Sila rozumu v bláznivej dobe a lektora Akadémie kritického myslenia. Proces rozhodovania prináša podľa jeho slov ľuďom prekvapivo veľké ťažkosti – a neraz sa nerozhodnú vôbec.

„Mnohí sa zaseknú na tom, že majú dve alternatívy, ktoré sú kvalitatívne totožné,“ vyjadril sa v rozhovore pre HN magazín a dotkol sa tým fenoménu, ktorému v masovom meradle človek čelí prvý raz vo svojich dejinách: širokému spektru možností.

Práve ono je dôvodom, prečo sa mnohí z nás cítia preťažení už pri výbere ponožiek. O celoživotnom povolaní či výbere partnera ani nehovoriac. A tak sa často ocitáme v paradoxnej situácii: hodiny venujeme výberu mobilu či dovolenkovej destinácie, no skutočne vážne voľby neraz odbijeme inštinktívne.

(Čo nemusí byť nevyhnutne zlé, no naozaj dobrá voľba si žiada vedomejší prístup.) Prípadne ich notoricky odkladáme alebo sa ich úplne priznane desíme. Ako teda preniknúť do umenia rozhodovania? A ako sa tejto vrcholnej ľudskej disciplíny nezľaknúť ani v dobe nekonečných možností? V ktorej – ako spoľahlivo dosvedčujú rôzne prieskumy verejnej mienky – veľa ľudí volí politické strany, ktoré sľubujú „istotu“ a rozhodovanie tých, ktorí „vedia“ namiesto nás?

Svätý Ignác a neuroveda

Možno vás to prekvapí, ale na svete už päťsto rokov existuje rešpektovaná klasika o umení správneho rozhodovania. Jej autorom je španielsky teológ Ignác z Loyoly, a na jej základe sa na pôde kresťanstva dodnes organizujú duchovné cvičenia určené na rozlišovanie tých „najzapeklitejších“ životných situácií.

Na to, aby ste sa na nich zúčastnili, zväčša ani nemusíte byť kresťanom. Akurát sa žiada, aby ste dôverovali tomu, že človek zo svojej podstaty najsilnejšie tiahne k dobru a zmyslu. (Čo sa nijako nevylučuje s tým, že ho priťahuje aj zlo.)

No aj v prípade, že sa do tejto skupiny neradíte, vás možno oslovia niektoré princípy metódy, ktorá sa netají tým, že ju vo veci rozhodovania zaujíma výlučne najvyšší cieľ: autentický a naplnený život v súlade s individuálnymi darmi.

„Správne sa rozhodnúť znamená dnes prorocký akt,“ píše Samuel Prívara, teológ, špecialista na duchovné cvičenia a autor knihy Jezuitský návod na rozlišovanie, v ktorom ignaciánske know-how približuje súčasným jazykom. A vyššie uvedeným výrokom odkazuje práve na to, čo už bolo naznačené: že sloboda nie je garantovaná množstvom možností, z ktorých si vyberáme, ale schopnosťou zvoliť spomedzi nich tú, ktorá vedie k cieľu – čiže naplnenému životu.

„Voliť znamená aj schopnosť zriecť sa toho, čo môže síce vyzerať atraktívne, ale v skutočnosti vedie k niečomu priemernému, nejednoznačnému, nekoherentnému, k niečomu, čo nie je tým, k čomu sme skutočne volaní,“ pokračuje Samuel Prívara, čím sa dotýka druhej, už rovnako spomenutej slabiny súčasných ľudí.

Emócie, rozum, vôľa.