Slovenskú módu zastihol rok 1990 celkom nečakane. Ubíjaná tuzexovým trezorom či fádnou konfekčnosťou, konečne dostala šancu chytiť druhý dych. A chytala ho opatrne, po svojom. Od prísnej nefarebnosti po vynaliezavú drzosť... Všetko cez dobrovoľnú optiku vyzretého sveta. Pár medzizastávok v rámci jej dvadsaťročného putovania určite nemožno prehliadnuť.
V znamení Nirvany
Jeden z najzreteľnejších dôkazov slobodnej komunikácie medzi východom a západom sa u nás prejavil v podobe pouličného štýlu grunge. Zamilovali sme si ho, aj keď sme ho nevymysleli. Táto zdanlivá nedbalosť, prezentovaná dostatočne vyťahanými flanelkami alebo divoko rozpáranými džínsami, v nás prebudila drzosť ducha, o ktorom sme predtým iba snívali. Priviali ho k nám vetry vyspelej Ameriky, kde zase spontánne vznikol pod vplyvom legendárnych hudobných formácií ako Nirvana, Pearl Jam či Alice in Chains. Ležérne, vyblednuté a akoby zámerne zničené košele z kvalitných bavlnených materiálov, široké, dlhé tričká, štrikované svetre s extrémne vyťahanými rukávmi, robustné topánky, všetko v štýle „tuláci z podchodov“, mali deklarovať absolútne opovrhovanie uhladenosťou či diktovanou slušnosťou. Toto všetko sa aj v našich zemepisných šírkach stalo trendom módnej subkultúry, i keď bez pokračovateľa či jasného slovenského lídra.
Kostýmové blues
„Pojem slovenská móda nie je najsprávnejší, pretože v sebe nenesie samostatnosť, ktorá nám v 90. rokoch chýbala, treba hovoriť o móde na Slovensku,“ vysvetľuje divadelný kostymér a módny odborník Milan Čorba. Napriek tomu, že sme vraj za svetom nezaostávali, v módnej tvorivosti sme sa prejavovali veľmi placho a neisto. Konkrétnou odpoveďou je azda aj sivá biznis farba, ktorá sa do dámskych šatníkov vkradla, aby tam istý čas konkurovala pánskemu variantu ako snahe o získanie a potvrdenie rovnocenného postavenia ženy v spoločnosti. Kostýmy v tomto odtieni, minimalistické tvary a celková umiernenosť boli zároveň aj prejavom hľadania si novej orientácie či módneho výrazu. „Veľké resty sa skrývajú práve v modelovej individuálnej tvorbe našich tvorcov, i keď v novom rozmýšľaní či schopnosti pohybovať sa v obchode s módou sme dozreli,“ dodáva Čorba.
Všetci do „kože“
Rozličné dekonštrukcie tvarov, inšpirácia kolážami alebo komiksom boli spôsoby, cez ktoré sa slovenská móda snažila nájsť si identitu. Navyše vraj každé dva roky znamenali v našich podmienkach obmenu módnej dominancie či mainstreamu, ktorá však súvisela predovšetkým s variáciou svetových módnych trendov. Úplným fenoménom sa stala aj objavená elita špičkových topmodeliek Crawford, Schiffer a spol., po ktorej sme dychtivo siahli, aby sme sa mohli dôsledne kopírovať. Vytriezveli sme z extrémnej štíhlosti a nastúpili na cestu oslavy skutočného ženského tela. Na svetlo sveta sa začala predierať koža, koženka, latex a im príbuzné odnože, samozrejme, vo všetkých podobách a strihoch. Nastúpili dlhé kožené kabáty v military štýle, podčiarkujúce individualitu, neprístupnosť, ale aj sexi strihané, priliehavé nohavice či kožené kostýmy, v ktorých sa nám silnejšie pociťovalo a upevňovalo sebavedomie. Prisvojili sme si zrozumiteľný návod pre silných mužov a divožienky.
Rifľové machrovanie
Džínsovina ako textilná látka nás po revolúcii rozhodne neznechutila, a už vôbec neopustila. I keď patrila k tuzexovým lahôdkam, jej nadčasovosť sa okamžite posúvala a odrážala v premyslených strihoch. Od subtílnych sák, pohodlných dlhších i kratších viest, cez nohavice s extrémne vysokým pásom, až po „frajerské“ modely s voľnejším strihom na stehnách a užšou obrubou pri členkoch. Nepísanou džínsovou filozofiou bola opäť túžba stotožnenia sa s ideami voľnomyšlienkarského západu, ale aj potreba podčiarknuť suverénnu individualitu. Prosto, kto mal rifle, bol macher, a tak sa začalo machrovať celoplošne a vo veľkom. Istý druh sociálno-sexuálnej revolúcie spustila aj zázračná wonderbra a push-up, podprsenky, ktoré sofistikovaným tvarom vracali do hry útle ženy a tie s kyprejšími proporciami menili na neodolateľné amazonky. Takmer v každej sfére profesijného zaradenia.
Bez ľadvinky ani na krok
Nosili ich všetci. Bez rozdielu veku, pohlavia a orientácie. Ľadvinky sa na dlhý čas stali neodolateľnou súčasťou každodenného života. Spočiatku v šialených neónových farbách, neskôr predstierajúce eleganciu v koženkových, ale i kožených materiáloch. Tento fenomén prvej polovice 90. rokov, ktorý sa dokonca načas stal aj súčasťou doplnkov na prehliadkových mólach, možno charakterizovať ako predchodcu súčasných podnikateľských príručných bags, len s tým rozdielom, že obsah ľadviniek bol neporovnateľne rozmanitejší. Symbolizovali športové nadšenie, detinskú radosť zo života, spoločenskú zúčastnenosť, zmysel pre slobodu prejavu, ale veľakrát aj neskrývanú netaktnosť, nevedomú obmedzenosť či nevkus.