Štyridsaťštyriročný Kwon Chol-nam pred tromi rokmi utiekol zo Severnej Kórey.
Túžil po slobodnom živote u južných susedov, šťastie tam však nenašiel. Zažil iba ústrky a urážky a kapitalizmus sa mu sprotivil.
Teraz sa chce vrátiť domov za rodinou. Juhokórejské zákony mu to však neumožňujú.
Už nechce byť "občanom druhej kategórie"
Severná Kórea je považovaná po politickej stránke za jeden z najrepresívnejších režimov na svete. Obyčajní ľudia tam aj za malé priestupky a odpor končia vo väzení či na popravisku.
Životný štandard je chudobný. Kwonovi to však nevadí. Už nechce byť "občanom druhej kategórie", ako opísal v rozhovore pre The New York Times svoj doterajší život v Južnej Kórei.
"Nadávajú mi tu, správajú sa ku mne ako k idiotovi. Neplatia mi rovnako ako ostatným za rovnakú prácu. Je to len kvôli tomu, že som z KĽDR," tvrdí.
Jediné riešenie je podľa neho návrat domov.
Medzi krajinami však panujú nepriateľské vzťahy a odchod Kwona do vlasti legálnou cestou je takmer nemožný.
Všetci utečenci z KĽDR totiž u južných susedov dostali občianstvo a občania Južnej Kórey majú vstup do totalitnej krajiny zakázaný.
Energický Severokorejec sa však nevzdáva. Organizuje tlačové konferencie, píše petície adresované OSN a pravidelne s ceduľou v ruke protestuje pred sídlom vlády v Soule.
Do Južnej Kórey od deväťdesiatych rokov minulého storočia utieklo viac ako tridsaťtisíc Severokórejčanov. Iba 25 sa v minulosti za záhadných okolností vrátilo späť.
Podľa juhokórejskej vlády zrejme boli vylákaní do Číny, odkiaľ ich uniesli späť do vlasti. Tam slúžia ako nástroj propagandy. V televíznych programoch aj na verejných vystúpeniach hovoria o pekle, v akom museli žiť po úteku z KĽDR do cudziny.
Šok z kapitalizmu a túžbu po domove
Kwon sa snaží o návrat legálnou cestou. Je iba druhým niekdajším občanom KĽDR, ktorý sa o to neúspešne pokúša. Jeho snahy si už všimol aj Pchjongjang. V júnovom tlačovom vyhlásení uviedol, že v Južnej Kórei podľa všetkého žije mnoho obyvateľov KĽDR, ktorí trpia, a juhokórejské úrady im bránia v návrate domov.
Kwon sa v KĽDR živil ako obchodník s bylinkami. Pracoval kúsok od hraníc s Čínou. Stretol tam ženu, ktorá ho prehovorila, aby utiekol z vlasti.
Sľubovala mu, že v Číne si zarobí oveľa viac peňazí. Kwon súhlasil, ale v cudzine na neho šťastie nečakalo. Žena sa vyparila a zúfalý Severokorejec sa vydal napospas pašerákom.
Podobne ako väčšina utečencov z KĽDR aj Kwon mal veľké problémy so zapadnutím do úplne odlišného spôsobu života. Od tichého obchodovania s bylinkami sa presunul na rušnú stavbu.
Často ho štvalo, ako Juhokórejčania bežne používajú do angličtiny prenesené slová. Život v rýchlom kapitalistickom tempe mu prinášal len trápenie. Začalo sa mu cnieť po manželke a synovi.
Spor so zamestnávateľom a pokus o útek
Zlom prišiel vlani v máji. Kwon sa sťažoval na polícii, že mu jeho zamestnávateľ nezaplatil mzdu za nosenie tehál na stavbe. Vyšetrovanie ani súdny spor však nikam neviedli.
"Vrátim sa do KĽDR a na tlačovej konferencii tam všetkým poviem, aké to v Južnej Kórei naozaj je," kričal Kwon na súde.
Zažiadal si o vydanie juhokórejského pasu a turistického víza do Číny. Odtiaľ chcel prekročiť hranice s KĽDR. Našetrené peniaze vymenil za doláre. Dokonca sa textovou správou rozlúčil s jedným policajtom, s ktorým sa skamarátil počas vyšetrovania. „Už tu nechcem žiť, sťahujem sa za hranice," napísal mu.
Na sklonku júna minulého roka však policajti vtrhli do jeho bytu. Kwon skončil vo väzbe a bol obvinený z pokusu o útek do KĽDR, za čo mu hrozilo až sedem rokov väzenia.
Vypočul si trest na jeden rok, súd ho však neskôr zrušil. Teraz je Kwon bez práce. V marci sa presťahoval do Soulu a krátko žil v ubytovni pre bezdomovcov. S bývaním mu nakoniec pomohol štedrý kresťanský pastor.
Túžba po návrate do vlasti však Kwona neopustila. Prípadného trestu od prísneho režimu sa nebojí. Očakáva len, že by bol poslaný na prevýchovu.
"V KĽDR možno nebudem bohatý, ale aspoň tam budem rozumieť ľuďom okolo mňa. Nebudú sa ku mne správať ako k nejakej špine, ako to robili v Južnej Kórei," myslí si.