Pre niektorých je Alternatíva pre Nemecko (AfD) hanebná, nebezpečná a pravicovo populistická, iní ju vnímajú ako poslednú šancu, ako stranu, ktorá sa nebojí pomenovať veci skutočným menom a ponúknuť jasné riešenia.
Aspoň v jednom sa však ľudia z oboch táborov zhodnú - od 24. septembra, kedy sa uskutočnia voľby do Spolkového snemu, sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou nazývať stranou parlamentnou.
"Som si istý, že dosiahneme dvojciferný výsledok," hovorí o vyhliadkach AFD Enrico Komning, kandidát v Meklenbursku-Prednom Pomoransku, teda spolkovej krajine, kde vlani strana prvýkrát porazila Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) kancelárky Angely Merkelovej. Rovnako ako vtedy vsádza aj tento rok AFD na jednu tému - migráciu. Otázku utečeneckej politiky síce v predvolebnej kampani väčšiny strán nie je príliš vidieť, pre voličov AFD je však zásadná.
Zradkyňa Merkelová musí preč
"Nemôžem propagovať neobmedzenú migráciu a zároveň sa snažiť udržať fungujúci sociálny štát," je presvedčený napríklad Matthias Arend, tridsiatnik žijúci v Sasku-Anhaltsku. Pripúšťa, že migrácia v tejto bývalej východonemeckej spolkovej krajine nie je veľkým problémom, mohla by sa ním podľa neho však stať. "Vidím, že to tam nefunguje, tak to nemusíme skúšať tu," hovorí s odkazom na západonemecké štáty, kde je utečencov výrazne viac.
Ruka v ruke s obavami z migrácie ide pre mnoho voličov AFD strach z islamu a odpor ku kancelárke Merkelovej. "Islam patrí k Merkelovej, nie k Nemecku," spojil obe témy plagát, s ktorým na konci augusta pri predvolebnom vystúpení šéfky nemeckej vlády v Quedlinburgu protestovala jedna žena.
Hnev voličov AFD je najviac viditeľný práve na predvolebných akciách Merkelovej. Predovšetkým na východe krajiny ju počas kampane pravidelne čakajú desiatky sympatizantov AFD, ktorí pri jej prejavoch bez prestania pískajú, nadávajú jej alebo zdvíhajú prostredníky. "Merkelová musí preč", "klamárka", "zradkyňa národa", ozýva sa často.
Frustrácia voličov AFD vyplýva podľa štúdie Nadácie Hansa Böcklera, zverejnenej v auguste, z pocitu straty kontroly nad vlastným životom, aj z pocitu, že štát stratil kontrolu nad tým, čo sa deje vo vnútri jeho hraníc. Dôsledkom toho je aj strata dôvery v politiku ako takú.
Hlboké rozpory v strane
"AFD je protestná strana, ktorá je v zásade proti celej vládnej politike," hovorí o tom politológ z univerzity v Erfurte Andreas Anter. Podobne to vidí aj jeho kolega z Düsseldorfu Stefan Marschall. "Títo protestní voliči boli pred pár rokmi napríklad u Pirátov, ešte predtým u Levice, a teraz sú u AFD," myslí si.
Zároveň sa AFD darí mobilizovať nevoličov a prívržencov tradičných strán. "AFD je ako vysávač, ktorý priťahuje nespokojných zo všetkých ostatných strán," komentuje to Nico A. Siegel, šéf agentúry pre výskum verejnej mienky Infratest dimap. Veľmi úspešne takto AFD v posledných rokoch "vysávala" pri krajinských voľbách, takže je teraz zastúpená v 13 zo 16 krajinských parlamentoch.
Nechýbalo veľa a AFD sa už pred štyrmi rokmi mohla dostať aj do celonemeckého parlamentu. Vtedy po volebnej kampani postavenej na kritike fungovania eurozóny zostala so 4,7 percentami hlasov pred jeho bránami. Tento rok by to malo byť inak, zoskupenie založené až v roku 2013 sa dokonca môže stať treťou najsilnejšou stranou. Ešte pred rokom, keď sa strana v prieskumoch pohybovala až okolo 15 percent, sa to zdalo skoro isté, od tej doby však AFD zhruba o päť až šesť percentuálnych bodov klesla.
Podľa odborníkov to súvisí s tým, že utečenecká politika už nie je takou silnou témou ako vlani, ale aj s hlbokými rozpormi vnútri strany. Snáď najlepšie ich charakterizuje vzťah predsedníčka strany Frauke Petryovej s dvojicou volebných lídrov Alexandrom Gaulandom a Alicou Weidelovou, ktorí spolu už niekoľko mesiacov nehovoria.
Radikálne výroky škodia
V neposlednom rade podľa pozorovateľov AFD u časti voličov škodia radikálne výroky niektorých straníkov. Slová o "kancelárke diktátorke", "zbavovaní sa" politikov iných strán alebo nutnosti plodiť viac "nemeckých detí, aby sme sa sami zachovali" sú pre mnohých zrejme príliš.
Aj to je dôvod, prečo všetky ostatné strany, ktoré sa zrejme dostanú do parlamentu, odmietajú s AFD spolupracovať. Najmä sociálni demokrati neváhajú stranu označiť za hanbu a jej členov v niektorých prípadoch dokonca za nacistov. Aj ostatné strany majú AFD za populistické zoskupenie, ktoré neponúka žiadne skutočné riešenia.
Kandidát AFD Komning je s tým zmierený. "Ako AFD môžeme zabudnúť na to, že by s nami v budúcich volebných obdobiach niekto išiel do koalície," myslí si. "Myslím, že nebudeme vládnuť tak dlho, kým nebudeme mať nadpolovičnú väčšinu," dodáva.