18.09.2017, 12:04

Zomrel sovietsky dôstojník, ktorý zachránil svet pred atómovou katastrofou

Hviezdna hodina Stanislava Petrova nastala krátko po polnoci 26. septembra 1983.

Zomrel sovietsky dôstojník, ktorý zachránil svet pred atómovou katastrofou
Zdroj: TASR/AP

Vo veku 77 rokov zomrel Stanislav Petrov, sovietsky dôstojník, ktorý v roku 1983 zabránil jadrovému konfliktu. Muž, ktorý je považovaný za jedného z hlavných hrdinov studenej vojny, zomrel už na jar, správa o jeho úmrtí však vyšla najavo až teraz.

Petrov podľa ruského webu meduza.io zomrel tento rok 19. mája vo svojom byte vo Frjazine neďaleko Moskvy. Žiadne ruské ani zahraničné médium o tom neinformovalo, zistil to náhodou až Petrovovov nemecký priateľ Karl Schumacher, ktorý mu každý rok na začiatku septembra telefonicky prial k narodeninám.

Keď mu volal tento rok, dozvedel sa od Petrovovho syna smutnú pravdu. Nekrológ svojho priateľa vzápätí zverejnil v nemeckom regionálnom denníku WAZ. Bývalý dôstojník sovietskych raketových vojsk, ktorý sa zapísal do učebníc histórie, dožil s mesačnou penziou 20 000 rubľov (takmer 300 eur) v anonymite v zanedbanom panelovom dome.

Pätnásť sekúnd v úplnom šoku

Hviezdna hodina Stanislava Petrova nastala krátko po polnoci 26. septembra 1983, keď sa v stredisku včasného varovania v komplexe Serpuchov-15 asi sto kilometrov od Moskvy rozozvučal poplach. Systém hlásil, že sa k ZSSR blíži päť balistických striel.

"Najprv to bola jedna strela, potom dve, tri, nakoniec päť. Pätnásť sekúnd sme boli v úplnom šoku. Museli sme sa rozhodnúť, čo urobiť ďalej," opísal neskôr Petrov, ktorý mal v čase incidentu 44 rokov a v stredisku slúžil ako operačný dôstojník. Jeho úlohou bolo v prípade útoku okamžite informovať stranícke orgány, ktoré by rozhodli o vykonaní odvetného jadrového úderu.

Treba povedať, že v tom čase boli vzťahy medzi Východom a Západom veľmi vypäté a platila jadrová doktrína zaručeného vzájomného zničenia.

Petrov preto robil všetko, čo mohol, aby preveril validitu varovania. Satelit, ktorý záblesky videl, podľa všetkého fungoval, ako mal. Ukazovatele hovorili jasnou rečou: "Najvyššia istota útoku." Napriek tomu sa rozhodol vyhlásiť poplach za falošný: "Jednoducho som mal zvláštny vnútorný pocit, intuíciu, že je to chyba. Bolo to moje rozhodnutie."

Petrov tiež telefonoval s personálom obsluhujúcim satelitné radary, a tí mu povedali, že žiadne strely nezaznamenali. Aj tak sa musel Petrov rozhodnúť predovšetkým na základe svojho pocitu.

Videl som to päťdesiat na päťdesiat

O pár okamihov neskôr sa ukázalo, že Petrovov pocit bol správny. "Dvadsaťtri minút potom som si uvedomil, že sa nič nestalo. Keby to bol skutočný útok, už by sme o ňom vedeli. Bola to obrovská úľava," spomínal Petrov. Priznáva, že si nebol istý: "Videl som to tak päťdesiat na päťdesiat."

Ukázalo sa, že záblesky "rakiet" boli v skutočnosti chybne interpretované odrazy slnka od vrchu mrakov, zachytené sovietskym satelitom presne tam, kde satelit očakával štart nepriateľských rakiet.

Desať rokov Petrov o príhode mlčal - považoval ju pre sovietsku armádu za zahanbujúcu. Po páde ZSSR sa však jeho príbeh dostal do novín a z Petrova sa stal medzinárodne oceňovaný hrdina. On sám takúto nálepku odmietol: "Bola to moja práca. Ale bolo šťastie, že som mal službu práve ja."

O plukovníkovi Petrovovi vznikol pred tromi rokmi film Muž, ktorý zachránil svet. Pozrite si trailer:

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.