12.10.2017, 15:40

Česi testovali kvalitu potravín: rozdiely našli v polovici výrobkov

Česi opätovne porovnávali kvalitu podobných výrobkov predávaných v rôznych krajinách Únie.

potraviny, obchod
Zdroj: Reuters

Z 21 testovaných detských výživ, krmív pre domáce zvieratá a privátnych výrobkov obchodných reťazcov predávaných v podobnom obale v Nemecku, Rakúsku, Česku, Slovensku a Maďarsku, ich bolo rovnakých iba sedem.

Tri výrobky boli mierne odlišné, 11 ich bolo iných. Výsledky vyšetrovania, ktoré vypracovala Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe, dnes zverejnili zástupcovia českého ministerstva poľnohospodárstva na tlačovej konferencii.

Kvalitnejšie suroviny

Napríklad vo špagetách vyrábaných pre rakúsky trh bola kvalitnejšia pšenica. Nemecký kečup mal vyšší obsah paradajok ako maďarský alebo v nemeckej pizzi bol použitý eidam a mozzarela, zatiaľ čo v tej, ktorú predával reťazec v SR, bola namiesto syra náhradka z rastlinného tuku.

Mierne rozdiely boli v testovaných dojčenských výživách. Tie s príchuťou banán, broskyňa a jablko mali vo všetkých krajinách rovnaké zloženie, tekvicová určená pre český trh mala v sebe 90 percent tekvice, nemecká potom len 65 percent, zvyšok bol nahradený škrobom.

Obrátená kvalita

"Tu sa tiež potvrdil trend dvojakej kvality potravín, však obrátene, kedy nemeckí spotrebitelia dostávajú dojčenskú výživu s nižším obsahom základnej zložky. Nevidím dôvod, prečo by mali mať ako českí, tak napríklad nemeckí zákazníci rozdielnu kvalitu," uviedol minister poľnohospodárstva Marian Jurečka (KDU -ČSL).

Téma dvojakej kvality potravín sa stala teraz jednou z európskych tém, napríklad podľa slovenskej ministerky Gabriely Matečnej (nominantka SNS) sa týka tretiny štátov Európskej únie.

Najhorší kečup

Podľa exkluzívnych informácií denníka MF Dnes, ktoré zverejnil internetový server iDNES.cz, patril medzi najväčšie nepodarky tohto testu kečup predávaný v prevádzkach obchodného reťazca Billa pod značkou Clever.

Odborníci z Ústavu konzervovania potravín Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe totiž zistili, že v podobnom obale sa nachádza výrobok s inou receptúrou, inými konzervačnými látkami i sladidlami.

Málo paradajok

Kým český kečup obsahuje 6,7 percenta paradajkovej sušiny, jej podiel v rakúskom činí 8,6 percenta, inými slovami v českom kečupe je menej paradajok, čo sa prejavilo aj na jeho chuti. Slovenský kečup bol navyše dosladený na rozdiel od českého a rakúskeho glukózovo-fruktózovým sirupom.

Veľké rozdiely test odhalil aj v prípade konzervy s kúskami ananásov predávanej v obchodnom reťazci Globus v rámci produktov Korrekt. Pri porovnaní rovnakých produktov z Česka a Nemecka bol pre väčšinu ľudí chutnejším ten nemecký, ktorý takisto obsahoval viac sušiny a bol i energeticky hodnotnejší.

Rozdiel aj pri špagetách

Špagety značky Clever určené pre Česko a Slovensko boli menej kvalitné, vyrobené z bežnej pšenice, kým rovnaký výrobok pre Rakúsko bol vyrobený z kvalitnejšej tvrdej pšenice. Rozdiel bol evidentný i pri varení.

Ananásové plátky z obchodného reťazca Lidl pre Nemecko a Rakúsko sú nakladané v ananásovej šťave, pre Česko, Slovensko a Maďarsko v cukrovom sirupe.

Pizza bez skutočného syra

Veľký rozdiel odhalil test aj v mrazenej salámovej pizze. V Nemecku sa v nej používa eidam a mozzarella, v pizze rovnakého reťazca pre ČR je analýz syra, teda náhradka z rastlinných tukov.

Odlišné bolo i zloženie ľadového čaju Klasik z obchodného reťazca Kaufland. V prípade detskej výživy však test odhalil aj opačný prípad. Výrobok Hipp dyňa obsahoval v ČR 90 percent dyne a zvyšok vody, kým v Nemecku iba 65 percent dyne a popri vode ešte zemiakový škrob.

Problém rieši EÚ

Ministerstvo už v júli zverejnilo prvú časť testov, v ktorých sa ukázalo, že z 21 vtedy skúmaných produktov, ktoré mali podobný obal, boli vo všetkých skúmaných členských štátoch zhodné tri. Jurečka to vtedy označil za neprijateľné.

Téma sa riešila aj v najvyšších európskych kruhoch. Ako minister povedal na začiatku októbra, európsku legislatívu, ktorá by riešila dvojaký kvalitu potravín, by bolo možné prijať do roka a pol. Normy, ktoré platia teraz, podľa neho nie sú dostatočne účinné, pretože sa musí spoliehať na ochotu k spolupráci jednotlivých členských štátov únie.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.