Francúzsko je bez prezidenta. Jacques Chirac podľa správ blízkych síce telefonuje, rozpráva sa a posiela listy, no to je asi tak všetko, čo môže vo vojenskej nemocnici teraz robiť. Prezidenta v piatok hospitalizovali po tom, ako začal mať problémy s videním. Nakoniec z toho bola malá cievna príhoda na jednom oku. Podľa správ z nemocnice sa Chiracov stav zlepšuje, nie sú žiadne komplikácie a o pár dní môže byť doma.
Malá skúška
Preto dnešnej pravidelnej ministerskej rade nebude predsedať prezident republiky, ale premiér Dominique de Villepin. Stane sa tak iba štvrtý raz v povojnovej histórii Francúzska. Villepin si vychutná hodinku v prezidentskom kresle práve sto dní po tom, čo nastúpil do toho premiérskeho. Táto symbolika sa mu viac ako hodí, pretože len čo sa ocitol Chirac v nemocnici, vo francúzskej pravici sa opäť naplno rozhorel vnútrostranícky boj o moc.
Chirac má 72 rokov a jeho druhé funkčné obdobie zatiaľ nie je veľmi úspešné. Jeho ďalšia kandidatúra v roku 2007 je teda spochybnená. Už teraz sa vo vládnej strane UMP bojuje o to, kto ho nahradí. Najvážnejšími kandidátmi sú práve premiér Villepin a "enfant terrible" francúzskej pravice - minister vnútra Nicolas Sarkozy, ktorý je zároveň predsedom UMP.
Verný a ambiciózny
Villepin doteraz odrážal dotieravé otázky novinárov, či nemá ambíciu byť o dva roky prezidentským kandidátom. Cez víkend však naznačil, že aj áno. Na letnom tábore UMP sa priznal k takmer štvrťstoročnému obdivu k prezidentovi: "Keď som mal 27 rokov, stretol som sa so Jacquom Chiracom a venoval som mu svoju vernosť," povedal pred radovými členmi vládnej strany a vyzval ich, aby "zostali verní smeru, ktorý vytýčil prezident". A kto je najviac verný prezidentovi? Predsa Villepin!
Premiér sa všemožne snaží okresať ambicióznosť Sarkozyho, ktorý si na Chiracovo kreslo brúsi zuby verejne už vyše roka. Jeho šance vzrástli po tom, ako sa stal šéfom vládnej UMP a je teda de facto po prezidentovi druhým najmocnejším mužom pravice. Sarkozy na letnom tábore strany zdôraznil: "Nič, naozaj nič, nikto, naozaj nikto, mi nezabráni, aby som išiel k cieľu a pokúsil sa byť spôsobilý na súboj v roku 2007."
Najprv strana, potom vláda
Sarkozy si uvedomuje, že nie je obľúbencom ani Chiraca, ani Villepina. Teraz, keď už aj premiér ide po prezidentskom kresle, sa šéf UMP musí ešte jasnejšie vyprofilovať. Už s tým začal. Vyhlásil, že UMP nie je "za vládou", ale "pred ňou". Teda napríklad ak minister pre rozpočet Jean-Fran#231#ois Copé navrhuje, aby celkové priame zdanenie bolo maximálne 66 percent z príjmov, Sarkozy chce zmeniť ústavu tak, aby dane neboli vyššie ako 50 percent z príjmov. Šéf UMP sa tiež snaží dištancovať sa od prezidentovej politiky za posledné roky. "Nech nepočítajú s tým, že im pomôžem minimalizovať politickú krízu, ktorú prežívame už tri roky," povedal.
Sakozymu sa drzosť vypláca. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry CSA by Sarkozy bol pre 63 percent Francúzov "dobrým" alebo "veľmi dobrým" kandidátom pravice na prezidenta. Villepin by bol dobrý len podľa 57 percent opýtaných.
Čo je s prezidentom?
Popri šarvátkach francúzskej pravice priniesla Chiracova hospitalizácia pre médiá ďalšiu vďačnú tému. Do akej miery je informovanie o zdravotnom stave hlavy štátu pravdivé? Majú občania právo vedieť viac či všetko? Krátko po piatkovej hospitalizácii prezidentský palác informoval, že išlo o malú cievnu príhodu, ktorá mu spôsobila zrakové problémy. Potom sa Francúzi dozvedeli, že prezident spal dobre a jeho stav sa zlepšuje. Včera oficiálne správy hovorili o "malom izolovanom hematóme". Lekári teraz sledujú, či sa príhoda znova neobjaví, podľa vyjadrení odborníkov v médiách totiž môže ísť aj o začiatok vážnejších komplikácií. Nič o tom však v oficiálnych správach nie je.
Francúzi sú skeptickí a ani nečakajú, že by sa mohli dozvedieť pravdu, aj keby to bolo so Chiracom vážnejšie. Dobre si ešte pamätajú na bývalého prezidenta Fran#231#oisa Mitterranda, ktorý pred verejnosťou desať rokov úspešne tajil rakovinu prostaty.