04.03.2016, 09:37

Nemka napísala emotívny list dcére: Prepáč, že ti kvôli utečencom beriem slobodu

Na blogu prestížneho amerického portálu Huffington Post vyšiel zaujímavý otvorený list s názvom Ospravedlnenie mojej dcére. Jeho autorkou je nemecká novinárka a spisovateľka Lisa Grünerová. Text je v plnom znení.

Utečenci v Nemecku. Snímka: Reuters

"Moja drahá dcéra, je mi ľúto, že ti budem musieť odobrať tvoje slobody, ktoré si si ťažko vydobyla. Konečne nastal čas, kedy si mohla jazdiť sama do školy. A tiež si to dokázala. Urobila si to správne a cestu do školy si zvládla bez odbočiek. Bola si v škole včas. Je mi ľúto, že ti túto slobodu opäť musím vziať. Už sa neodvážim pustiť ťa do školy samotnú. A ešte menej sa odvažujem nechať ťa, aby si išla domov sama. Príliš veľa dievčat a žien čelilo na ulici obťažovaniu. Len v okruhu mojich známych sa obeťami násilia a lúpeží stalo už päť. Časť z nich za bieleho dňa.

Keď si chcela ísť prvýkrát sama do supermarketu, aby si si kúpila mlieko, bála som sa. Stála som na balkóne a sledovala ťa polovicu cesty. Uľavilo sa mi, keď si sa potom vrátila. Prišla si späť s mliekom, účtom aj drobnými. Pozdvihlo ti to sebavedomie a ty si sa vždy tešila na sobotu. Pretože to si potom mohla nakúpiť zakaždým o niečo viac. Je mi ľúto, že tí túto slobodu musím opäť odobrať. V utečeneckom tábore v súbežnej ulici bol pred niekoľkými dňami odhalený drogový brloh.

Plavecký kurz si zvládla výborne. Miluješ vodu a rada plávaš. Spočiatku som vždy sedela pri bazéne a sledovala, či sa naozaj udržíš bezpečne nad vodou. Plávaš ale skvele. Mohla som veriť, že si s priateľkami v bazéne užijete. Je mi ľúto, že už teraz nedovolím, aby si sa sama bez dozoru hrala vo vode. Tým skôr ťa nenechám ísť samotnú s kamarátkami plávať. V troch bazénoch, ktoré poznám, boli dievčatá obťažované.

Blízko máme skvelé ihrisko. Často si tam bývala, keď si chodila do materskej škôlky. Odvtedy uplynuli len tri roky. Poznala si veľa detí, ktoré sa tam hrali. Teraz tam už nepoznáš nikoho. S kamarátkami ste si tam mohli zájsť a hrať sa aj bez dospelých. Teraz tam vysedávajú mladíci a muži, v ktorých prítomnosti sa necítim dobre. Presnejšie povedané, mám strach. Už tam nepôjdem. A ty už vôbec nie.

Každý rok dostáva dieťa väčšiu voľnosť. Tak to normálne funguje. Samo je, samo sa oblieka, dostáva prvé peniaze, ide do školy, samo ide niečo robiť s kamarátkami. Rada by som ťa nechala vyrastať v dôvere, že človek sa môže vo verejnom priestore pohybovať slobodne a bezpečne.

Je mi ľúto, že ťa musím o tieto slobody opäť pripraviť. Je mi ľúto, že už ťa nemôžem pustiť samu na ulicu. Je mi ľúto, že som stratila dôveru v bezpečnosť. Nie je to len kvôli článkom v novinách, kde je takmer každý deň niečo o obťažovaní, lúpežiach a násilí, ale aj kvôli rozprávaniu známych, ktorí sa stali obeťami a už sa na ulici necítia bezpečne. Je mi ľúto, že sa tvoj svet za jediný rok tak zmenil."