Jeho cesta k najvyššiemu úradu trvala dve a pol dekády a je plná početných kontroverzií - či už kvôli minulosti v milíciách UÇK, tak aj údajným Thaçiho napojením na podsvetie, píše portál Lidovky.cz.
Od stúpencov separatistického hnutia zo študentských rokov cez lídra Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK) - a po vyhlásení nezávislosti od Srbska premiéra, šéfa diplomacie a konečne aj prezidenta krajiny.
47-ročného Hashima Thaçiho zvolil prezidentom Kosova na konci februára parlament. Najmocnejším mužom v krajine bol oficiálne menovaný vo štvrtok po zložení prísahy v snemovni. Fakticky sa ním však stal už dávno predtým.
Do dnešného dňa vo svojich rukách koncentroval obrovskú politickú moc. Dobre to ilustruje už len fakt, že pri prezidentskej voľbe čelil jedinému kandidátovi, a to ešte z rovnakej strany, ktorý aj tak nedostal jediný hlas.
Thaçiho zvolenie za prezidenta bolo narysované už na sklonku roku 2014, potom čo sa mu ako doterajšiemu premiérovi nepodarilo zostaviť po voľbách ďalšiu vládu. Vtedy sa ním vedená Demokratická strana Kosova dohodla so súčasným koaličným partnerom Demokratickou ligou Kosova na pomerne neštandardnom obchode. Strany sa zaviazali, že ak Thaçi nebude mať ambície na ďalší premiérsky mandát, o rok a pol sa dočká úradu najvyššieho.
Obvinenia z obchodu s orgánmi
Na Thaçiho adresu čas od času zaznieva prirovnanie, že je to akýsi kosovský Gerry Adams. Dnes rešpektovaný politik, dlhoročný líder írskej republikánskej strany Sinn Féin. Muž, ktorý stál pri mierových rozhovorov s britskou vládou. Podľa iných ale bol od 70. rokov tiež lídrom IRA, a má tak na rukách krv obetí jej teroru.
Tiež Thaçi stál v marci 1999 vo francúzskom Rambouillet pri mierových rozhovorov, kde sa písala budúcnosť. Rokovania, pri ktorých odmietnutie západných požiadaviek Belehradom vyústilo v bombardovanie srbských pozícií silami NATO.
Aj v Thaçiho prípade nechýbajú závažné obvinenia vzťahujúce sa k dobe, kedy bol napojený na odbojné milície. V roku 2011 dal spravodajca Rady Európy Dick Marty Thaçiho do spojitosti s obchodom s ľudskými orgánmi Srbov aj ďalšieho nealbánského obyvateľstva. Nebol však zďaleka prvým ani posledným. Už v roku 2009 ho vo svojej autobiografii z toho istého obvinila tiež niekdajšia hlavná žalobkyňa tribunálu pre bývalú Juhosláviu Carla del Ponteová. Ako déja vu sa potom tento rok objavili tie isté obvinenia znova, tentoraz až z Nigérie.
Zakaždým však formálne obvinenia z vojnových zločinov stroskotali na nedostatku dôkazov, prípadne svedkovia odmietli vypovedať, svedectvo menili alebo za nejasných okolností zomreli. Sám Thaçi všetky obvinenia odmieta.
Kľúčová aliancia so Západom
Svoje politické entrée urobil Thaçi práve počas vyjednávania na zámku v Rambouillet. Dovtedy na západ od hraníc Kosova neznámy tridsiatnik zasadol ako jeden z vyjednávačov za albánsku stranu vedľa jej vtedajšieho politického lídra Ibrahima Rugova. Na rozdiel od neho však od začiatku odmietal formu nenásilného odporu voči režimu Slobodana Miloševiča a na ceste za kosovskou nezávislosťou presadzoval ozbrojenú revoltu.
Hoci pre Západ to bol možno nováčik na scéne, pre Belehrad bol tou dobou Thaçi už dobre známou postavou. Prinajmenšom pre bezpečnostné zložky v réžii Belehradu, ktorým zakaždým umne unikal. Prezývali ho toho času kvôli tejto schopnosti "had".
Rokovania v Rambouillet tiež vyústili v Thaçiho alianciu so západnými predstaviteľmi, ktorá bola kľúčová pre jeho budúcu politickú kariéru. Časť z nich sa potom po odchode z politiky do Kosova pokúšala vstúpiť so svojím biznisom. Medzi nimi bývalá šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová alebo niekdajší generál NATO Wesley Clark.
Samotné najužšie vedenia UÇK z čias vojny v rokoch 1998 a 1999 potom - rovnako ako Thaçi - v zásade bez výnimky po konci vojny plynule prešlo z bojiska do politiky.