Ťažobná spoločnosť doluje zlato. Pri ťažbe však využíva veľké množstvo toxických chemikálií, ktoré sa po použití hromadia v tzv. odpadovej nádrži. V minulosti už došlo ku katastrofe, ktorá priotrávila tisíce ľudí a vyžiadala si niekoľko ľudských životov. Vláda roky ignoruje protesty miestnych. Medzinárodné organizácie ako Svetová zdravotnícka organizácia či Bankwatch sa k informáciám nedostanú. Nevedia tak informovať o tom, či tu dochádza k porušovaniu ľudských práv alebo do akej miery je ohrozené zdravie obyvateľov. Nie, toto sa nedeje na Slovensku. Nedeje sa to ani inde v Európe. Ani v Kanade. Aj keď Európa a Kanada má s prípadom veľa spoločného.
Ide o prípad kanadskej ťažobnej spoločnosti Centerra Gold, ktorá si dovoľuje v Kirgizsku to, čo by jej doma zrejme neprešlo. A robí to aj s finančnou pomocou z Európy.
Kyanid v rieke
Centerra Gold ťaží zlato v najväčšej bani Strednej Ázie, v kirgizskom Kumtore. V roku 1998 sa kamión s nákladom dvoch ton kyanidu zrútil do miestnej rieky. Viac než 2600 ľudí sa vtedy priotrávilo kontaminovanou vodou, 850 museli hospitalizovať v nemocnici a piati z nich napokon zomreli. Ľudia dodnes trpia zdravotnými problémami, no firma sa im nikdy neospravedlnila a nikoho z postihnutých neodškodnila. Odvtedy sú miestni proti ťažbe. A ich protesty a odpor neutíchajú.
V roku 2013 sa nespokojnosť miestnych pretavila dokonca do masových protestov. Kvôli nim musela byť baňa dočasne zatvorená. Protestujúci totiž obsadili elektráreň, od ktorej je prevádzka Kumtoru závislá. Polícia uväznila a zadržala desiatky ľudí. Na dedinu Saruu chceli dokonca zaútočiť vládne špeciálne jednotky, no dedinčania vytvorili blokádu a svoju dedinu ubránili.
Aj toto sa dočítate v správe kirgizského výboru pre ľudské práva od bývalého ombudsmana Kirgizska Bakyta Amanbayeva. Vláda po protestoch vyhlásila stav ohrozenia a desaťdňový zákaz vychádzania. Súdne procesy s obžalovanými sa naťahovali dlhé mesiace a niektoré pokračujú až dodnes.
Zákaz pre mimovládky
To, čo sa deje v okolí Kumtoru, sa monitoruje len ťažko. Je to odľahlé miesto nachádzajúce sa vysoko v pohorí Ťanšan, a polícia bráni mnohým mimovládnym organizáciám a humanitárnym pracovníkom vstúpiť do tejto oblasti.
V roku 2015 vláda zakázala výskumníčke z Human Rights Watch vstup do krajiny. Rovnaký prístup zažili aj pracovníci Bankwatch či Front Line Defenders. Štátna bezpečnosť im jednoducho nedovolila dostať sa do okolia bane.
Terénni pracovníci z Bankwatch vo svojej správe uviedli, že sa nemohli stretnúť ani s predstaviteľmi miestnej komunity ani s protestujúcimi či aktivistami. Podľa Azizy Abdurasulovej, z Kylym Shamy, mimovládnej organizácie zaoberajúcej sa ľudskými právami, vláda ignoruje protesty miestnych už v podstate viac ako desaťročie.
Prepojenie s EÚ
S prípadom je nepriamo prepojená aj Európska únia, ktorá sa v stredoázijskom regióne začala angažovať po páde Sovietskeho zväzu. Únia sa v mnohých svojich dokumentoch stavia do úlohy ochrancu ľudských práv, životného prostredia a celkovo chce presadzovať demokraciu a mier vo svete.
No v skutočnosti nepomáha miestnym, ale samotnej firme Centerra Gold. Prostredníctvom svojej Európskej banky pre obnovu a rozvoj investovala do spoločnosti a poskytla jej v roku 2010 niekoľkomiliónovú pôžičku.
Kto je Centerra Gold
Centerra Gold odmieta s miestnymi a mimovládnymi organizácii komunikovať a rokovať o dopade ťažby na životné prostredie. John Pearson, viceprezident pre investičné vzťahy v Centerra Gold, pre televíziu Al Jazeera povedal, že o masových protestoch v roku 2013 sa predstavitelia firmy dozvedeli až zo správ miestnej a zahraničnej tlače.
Keď navštívime webovú stránku spoločnosti, môžeme si prečítať vyhlásenia o tom, ako sa zaväzuje chrániť životné prostredie, zdravie a bezpečnosť svojich zamestnancov aj ľudí žijúcich v okolí baní. Je odhodlaná posilňovať miestnu komunitu a investovať do rozvoja danej krajiny. Na stránke nájdeme aj kódex ohľadom používania chemikálií, akou je práve kyanid. V minulosti bola obviňovaná z podplácania kirgizských politikov. Obvinenia odmieta.
Ekonomika a zlá politická situácia
Slovenská aktivistka zo slovenskej pobočky Bankwatch Dana Mareková komentuje správanie spoločnosti slovami, že mnohé firmy vo svete sledujú výlučne svoj zisk. “A ak ho môžu maximalizovať napríklad znížením nákladov na ochranu životného prostredia, tak to spravia. Ja sa stretávam s málo eticky sa správajúcimi korporáciami,“ dodala Mareková.
Dôvod prečo sa miestni nedokážu domôcť svojich práv, tkvie práve v ekonomickej sile, akú baňa v Kumtore pre krajinu predstavuje. Samotný Kumtor zamestnáva asi 2900 ľudí. Za rok dokážu vyťažiť až 18 ton zlata. Centerra Gold sa podľa agentúry Reuters podieľa na hrubom domácom produkte Kirgizska asi ôsmimi percentami. Pre chudobnú krajinu, v ktorej žije každý tretí človek pod hranicou chudoby, je tento sektor životne dôležitý. Napríklad v roku 2010 zlato tvorilo asi 40 percent exportu a 50 percent priemyselnej produkcie štátu.
Kirgizsko navyše čelí zložitej politickej situácií. Aj keď je označované za najdemokratickejší štát v Strednej Ázii, neprestajne sa objavujú správy o porušovaní ľudských práv - napríklad pri zaobchádzaní s väzňami.
Vodná bezpečnosť
Nešetrnou ťažbou zlata je navyše v krajine ohrozené aj jej vodné bohatstvo. Kirgizsko zohráva v stredoázijskom regióne skutočne dôležitú úlohu. Je bohaté nielen na nerastné suroviny, ale najmä na vodu. Stredná Ázia bojuje s problémom, ktorý my nepoznáme. S vodnou bezpečnosťou. Niektoré krajiny regiónu sú na vodu bohaté, no iné trpia vážnym nedostatkom.
Podľa International Crisis Group je voda už dlho príčinou konfliktov v Strednej Ázii. Len dva štáty, Tadžikistan a Kirgizstan, jej majú dostatok a zvyšné tri sú od nich závislé. Populácia regiónu rastie, no s ňou sa zároveň zvyšuje aj spotreba vody. Vzniká tu teda nerovnováha a nebezpečná závislosť medzi jednotlivými štátmi.
Ak by sa znečistila voda Tadžikistanu či Kirgizska, narušila by sa stabilita celého regiónu a vznikla by vážna kríza, možno až humanitárna katastrofa. Životy miliónov ľudí priamo závisia aj od vodných zásob Kirgizska a ľadovcov Nebeských hôr - Ťanšanu. Tie však v posledných rokoch neohrozuje len globálne otepľovanie a zmena klímy. Omnoho konkrétnejšou hrozbou sa stáva práve ťažba zlata.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
