Ak sa Donald Trump stane americkým prezidentom, Spojené štáty možno neprídu na pomoc niektorým členom Severoatlantickej aliancie, ak tí budú napadnutí Ruskom. Republikánsky kandidát na prezidentský úrad to uviedol v rozhovore pre denník The New York Times.
Trump upresnil, že rozhodnutie o ochrane pobaltských štátov proti ruskej agresii by záležalo na tom, do akej miery tieto štáty "dodržiavajú svoje záväzky voči nám".
Republikánsky kandidát by v prípade napadnutia členského štátu NATO zohľadnil, ako daná krajina aliancii prispieva. Trump už skôr povedal, že chce prinútiť spojencov, aby s USA viac zdieľali náklady na obranu. Podľa neho musia americkí spojenci prestať využívať štedrosť USA, ktorú si Washington už nemôže dovoliť.
Podporil Erdogana
Republikánsky kandidát tiež komentoval situáciu v Turecku po nevydarenom puči. Povedal, že nemieni Turecko kritizovať za prenasledovanie oponentov režimu. "Veľmi oceňujem, ako sa s tým vysporiadal," povedal Trump na adresu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. "Niektorí ľudia tvrdia, že to bolo zinscenované, ale ja si to nemyslím," dodal.
Trump vyjadril presvedčenie, že dokáže prinútiť Erdogana, aby Turecko zintenzívnilo svoj boj proti samozvanému Islamskému štátu. Porážka Islamského štátu je podľa republikánskeho kandidáta oveľa väčšou prioritou než odstránenie sýrskeho prezidenta Bašára Assada.
Podľa Trumpa musia USA najskôr "odstrániť vlastný neporiadok" a až potom sa môžu pokúšať meniť správanie iných štátov. "Nemyslím, že máme právo poučovať," povedal Trump s odkazom na streľbu na policajtov, ku ktorej v USA dochádza.
Odmietol izolacionalizmus
Trump okrem NATO spochybňuje aj ďalšie organizácie a zmluvy. Povedal napríklad, že je pripravený zrušiť Severoamerickou zónu voľného obchodu s Kanadou a Mexikom, ak nebude môcť vyjednať nové podmienky, ktoré by nepovzbudzovali americké firmy na presúvanie výroby mimo Spojené štáty.
Trump podľa The New York Times pripustil, že jeho pohľad na zahraničnopolitické otázky je radikálne odlišný od doterajšieho prístupu amerických republikánov, ktorí takmer vždy podporovali vysokú angažovanosť USA vo svete.
Zopakoval, že môže nechať stiahnuť amerických vojakov rozmiestnených v zahraničí. Zároveň ale hovoril o potrebe investícií do modernizácie armády USA, hlavne jadrového arzenálu.
Trump tiež odmietol, že svoj slogan "Amerika na prvom mieste" chápe v rovnakom zmysle ako niekdajší takzvaní izolacionisti, ktorí pred druhou svetovou vojnou volali po tom, aby sa USA nezaplietali do svetových problémov.