Dvaja spojenci, ale zároveň dva odlišné prístupy, ako čeliť teroristickým hrozbám. Kým Francúzi neváhajú v prípade núdze mobilizovať všetky bezpečnostné zložky štátu, vrátane armády, Nemci sú - aj kvôli negatívnym historickým skúsenostiam s érou nacizmu - opatrnejší.
Výnimočný stav, ktorý vo Francúzsku platí od novembrových teroristických útokov v Paríži, predĺžil parlament minulý týždeň už tretíkrát. Zato v Nemecku, kde v posledných dňoch zažili sériu násilných útokov, sa zatiaľ o podobnom opatrení neuvažuje. Skúsme si reakciu na terorizmus v oboch krajinách porovnať.
Pozrite si aj rozhovor s bezpečnostným analytikom Jurajom Zábojníkom o situácii v Európe po útokoch v Nemecku:
Výnimočný stav bez puncu výnimočnosti
Vo Francúzsku už takzvaný výnimočný stav stráca punc výnimočnosti. Pokiaľ nebude v budúcom roku opäť predĺžený, platil by dlhšie ako 14 mesiacov (od 14. novembra 2015 do 26. januára 2017). Jeho posledné predĺženie prináša pritom podľa denníka Le Monde podstatne tvrdšie opatrenia ako predchádzajúca verzia, schválená aj s ohľadom na futbalové Euro a cyklistické preteky Tour de France.
Bezpečnostným zložkám sa predovšetkým vrátila možnosť administratívnych domových prehliadok, ktoré v prvých ôsmich mesiacoch využili hneď v 3594 prípadoch (policajná akcia ale vyústila v rozsudok len v 67 z nich).
Ďalším často využívaným opatrením je, že osoby, ktoré podľa vlády predstavujú nebezpečenstvo, sa pravidelne musia hlásiť na polícii - kabinet k nemu prikročil vo viac ako piatich stovkách prípadov.
Vláda naopak neschválila preventívne uväznenie osôb označovaných písmenom S (vo francúzštine "fiche S" - pozn. red.), teda prevažne nebezpečných islamistov so záznamami u tajných služieb, o ktorých sa viedla dlhá diskusia. Premiér Manuel Valls ho odmietol s odôvodnením, že by si ním Francúzsko vytvorilo "svoje Guantanámo".
A práve do tejto kategórie údajne spadal aj jeden z utorkových útočníkov v kostole.
Polícia bude tiež môcť náhodne zastavovať automobily a prezerať batožinu aj bez súhlasu vodičov, rovnako ako zakázať manifestácie, k čomu napokon niekoľkokrát došlo, napríklad v decembri počas klimatického summitu v Paríži.
Nová skúsenosť pre Nemecko
V Nemecku sa oproti tomu o zavedení výnimočného stavu nehovorí, aj keď krajina zažila hneď štyri útoky počas jediného týždňa.
"V Nemecku zatiaľ oproti Francúzsku nebol masovejší prípad teroristického útoku. Tie z posledných dní boli skôr ojedinelé incidenty, ktoré mali na svedomí jednotlivci, a straty boli tiež v ráde jednotlivcov," hovorí bezpečnostný analytik Josef Kraus z Masarykovej univerzity v Brne. Zato Francúzsko už má skúsenosť s masovými teroristickými útokmi, ktoré usmrtili niekoľko desiatok ľudí. "Aj od toho sa odvíja reakcia," dodáva Kraus.
Zmieňuje tiež fakt, že nemeckí politici sa bránia označovať podobné akcie za terorizmus: "Do určitej miery je to opodstatnené. Minimálne v prípade muža iránskeho pôvodu v Mníchove ide skôr o takzvaný syndróm aktívneho strelca a jeho napojenie na teroristické bunky je nulové. Tie ostatné prípady sa ešte vyšetrujú."
Vo Francúzsku naopak o terorizme hovoria politici často ešte skôr, ako vyšetrovatelia odhalia motiváciu páchateľov. Bývalý premiér François Fillon dokonca minulý týždeň vyhlásil, že už do istej miery zažívame "tretiu svetovú vojnu".
Zatiaľ čo vo Francúzsku je tak podľa Krausa kvôli boju s teroristickými organizáciami alebo sieťami potrebné aktivovať prakticky všetky bezpečnostné zložky štátu, v Nemecku sa proti činom jednotlivcov dá len ťažko niečo robiť: "V tejto chvíli tak môžeme vidieť len posuny v opatreniach na úrovni spolkových krajín," dodáva analytik.
Komunikácia viazla
Napriek tomu je ale badateľná snaha o lepšiu koordináciu činnosti bezpečnostných zložiek spolkových krajín. Práve to bola Achillova päta bezpečnostného systému, lebo každý zo 16 nemeckých regiónov má vlastný policajné aparát, vrátane vnútornej rozviedky.
V minulosti tak neboli výnimkou oneskorenia pri odovzdávaní citlivých informácií z jednej krajiny do druhej. Kvôli tomu sa napríklad nedarilo vyše desať rokov odhaliť súvislosť série vrážd tureckých majiteľov rýchlych občerstvení v rôznych častiach Nemecka, ktoré - ako sa neskôr ukázalo - mala na svedomí neonacistická teroristická organizácia NSU.
Zvláštne úlohu medzi bezpečnostnými zložkami hrajú armády.
Zatiaľ čo vo Francúzsku sa vojaci používajú aj na stráženie domácich udalostí, ako bolo už spomínané Euro, Nemci vnímajú armádu len ako prostriedok obrany proti nebezpečenstvu zvonku a jej použitie na domácej pôde zostáva tabu.
"Diskusia, či by armáda mohla zasahovať aj na vnútornom území, je nastavená už dosť dlho - a nie len v Nemecku. Aj niektoré ďalšie štáty, ako je Rakúsko, sa už pomaly prikláňa k tomu, že možno nasadiť armádu aj pre potreby vnútornej bezpečnosti. Ja osobne si myslím, že k tomuto kroku postupne dospeje aj Nemecko," hovorí analytik Kraus.
To by ale vyžadovalo zmenu ústavy, ktorá nasadenie armády vo vnútrozemí silne obmedzuje. S ohľadom na negatívne dedičstvo z tridsiatych rokov minulého storočia by bol tento krok veľmi problematický.