Plačúce deti, hlad a provizórne stany. Tak vyzerá život Iračanov utekajúcich z Mósulu a zablokovaných na sýrskej hranici. Sú ich stovky a ocitli sa v paľbe medzi radikálmi a ostrahou hranice a dúfajú, že sa im podarí dostať sa do Sýrie, píše agentúra AFP.
Ku skupine sa blíži motocykel, ale kurdskí bojovníci, ktorí strážia hranicu, sa boja, že na ňom idú členovia Islamského štátu (IS), takže spustia paľbu. Motocykel sa znova vráti a zase sa pokúša priblížiť, ale aj na druhýkrát je zahnaný paľbou.
"Tamto dopadol granát, zranilo to jednu rodinu. Bojuje sa tu vo dne aj v noci. Je tu nebezpečne," hovorí asi tridsaťročný Iračan, ktorý sa rozhodol s rodinou odísť z Mosulu. Iracká armáda začala s IS o druhé najväčšie mesto krajiny 17. októbra bojovať.
Muž si tvár zakrýva šálom a svoje meno z bezpečnostných dôvodov neuvádza. V púštnej horúčave tú spolu s ním čaká niekoľko sto ďalších ľudí. Je iróniou, že svoje nádeje upierajú k utečeneckému táboru Al-Húl v Sýrii, rozvrátenej vlastnou vojnou od roku 2011. Tam sa ale o nich už postará OSN.
200 nebezpečných kilometrov
Čakanie sa predlžuje, skupina prebýva na hranici a na pokraji územia kontrolovaného IS už desať dní. Post strážia bojovníci z koalície, ktorá si hovorí Demokratické sily Sýrie (SDF) a v ktorej sú Arabi aj Kurdi. Streľba je na dennom poriadku.
"Sme tu na fronte, stále je počuť paľbu," hovorí ďalší Iračan, ktorý svoju tvár tiež skrýva. "Syn už z horúčavy ochorel. Prečo nám nepomôžu a nenechajú nás odísť do Al-Húlu?" pýta sa muž.
Tábor delí od Mósulu, najväčšej bašty IS v Iraku, 200 kilometrov a väčšina utečencov ju zdoláva pešo. Musia sa vyhýbať mínam, ktoré IS rozmiestnil na cesty, aj paľbe, ktorou chcú radikáli civilistom zabrániť odísť.
Jeden z členov SDF vysvetľuje, že ľudia sú na hranici zastavení kvôli bezpečnostnej procedúre. Do tábora budú môcť odísť, až procedúru absolvujú. Hlavným cieľom tohto postupu je zabrániť tomu, aby spolu s civilistami odišli tiež radikáli. Ako Moskva, tak Paríž upozornili, že sa aj teroristi budú snažiť z Mósulu utiecť.
Hlad, smäd a horúčava
Rodiny teda čakajú a pred slnkom sa chránia provizórnymi stanmi z použitých kusov látky. Muži aj ženy nesú na chrbte alebo na hlavách ťažké vaky obsahujúce chudobné živobytie. Ak neplačú, ujedajú bosé, horúčavou vysilené a viditeľne zle živené deti sušienky.
Na druhej strane hranice v Al-Húle sa s ďalšími prichádzajúcimi počíta a tábor sa rozširuje. Dva roky v ňom je ubytovaných 6000 až 6500 ľudí a postupne sa má jeho kapacita zvýšiť na 30 000. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov v piatok oznámil, že v Al-Húle bolo v minulých dňoch prijatých 912 Iračanov.
"Horúčava a hlad nás vysilujú. V noci je zima a musíme do piesku vyhĺbiť jamu, aby sme si v nej ohriali ruky," hovorí tridsaťročná Naval, usadená so svojimi tromi deťmi v hlúčiku žien.
"Sme tu týždeň, sme smädí. Jedno balenie pitnej vody stojí 1500 sýrskych libier (74 eur), nemôžeme si ju kúpiť. To isté platí o chlebe - tri placky za 1000 libier," zúfa si Ibrahim Chalf, ktorý sedí pod prístreškom so ženou a ich šiestimi deťmi. "Utiekli sme pred nespravodlivosťou, dúfame, že tu nás nečaká," hovorí.