09.01.2017, 19:20

Toto je špeciálna vojenská taktika, vďaka ktorej Fíni rozdrvili silnú Červenú armádu

Fínsko vojnu napokon prehralo, ale aj vďaka taktike motti dokázalo v jednotlivých bitkách silnejšieho nepriateľa porážať.

Toto je špeciálna vojenská taktika, vďaka ktorej Fíni rozdrvili silnú Červenú armádu
Zdroj: Archív MF DNES

Proti ohromnej ​​presile Sovietskeho zväzu nemali Fíni v zime 1939 - 1940 veľa šancí. Fínsku armádu vtedy tvorili predovšetkým slabé pešie jednotky s ľahkou výzbrojou. Aj vďaka prírode a počasiu, ktoré stálo na ich strane, sa darilo Fínom v prvej fáze vojny v jednotlivých bitkách silnejšieho nepriateľa porážať. Veľkou mierou k tomu prispela aj špeciálna taktika motti.

Posledný novembrový deň roku 1939 začal Sovietsky zväz napadnutím Fínska niekoľkomesačný konflikt známy pod názvom Zimná vojna. "Vyzývateľ" v tomto zápolení síce zvíťazil, ale utrpel pri tom ťažké straty na životoch a technike. Vzhľadom k absolútnej kvantitatívnej prevahe Sovietov nad Fínmi môžeme považovať samotné výsledky obrancov takmer za zázrak.

Samotný výraz motti sa už predtým používal v lesnom hospodárstve pri príprave palivového dreva. Motti bol vlastne kubický útvar o dĺžke strany približne jeden meter, tvorený na seba naskladaným a proti zosunutiu zaisteným metrovým drevom. Takto naskladané drevo potom čakalo pozdĺž lesných ciest na odvoz.

Keď na fínske lesné cesty vtrhli sovietske divízie, bola proti nim použitá taktika rozčlenenia na menšie segmenty a následná likvidácia týchto malých, násilne utvorených a od okolia izolovaných útvarov. A pre túto vojenskú taktiku sa ešte počas Zimnej vojny vžilo označenie motti, určitá podobnosť oboch postupov je napokon zreteľná.

Sovietska divízia vo fínskom lese a motti

V oblasti severne od Leningradu, na Karelskej šiji, chránili Fíni vstup na svoje územie tzv. Mannerheimovou líniou. Všade inde však spoločná hranica so Sovietskym zväzom nebola nijako významnejšie chránená (ak vôbec). To napokon za vtedajších podmienok nebolo ani možné, Fínsko bolo štátom neutrálnym, a tak jeho armáda bola slabá a na nejaké väčšie akcie nedostatočne vyzbrojená.

Na niekoľkých miestach túto prakticky nechránenú hranicu prekročili sovietske divízie so smerom postupu do fínskeho vnútrozemia. Ale ani napriek absencii vojenskej obrany to nebola pre útočníkov jednoduchá úloha. Postupovať museli vždy po lesných cestičkách či cestách, ktoré však boli pre takýto účel príliš úzke. Zasnežený a zmrznutý severský terén s rozsiahlymi lesnými porastmi sa dá označiť ako nepriepustný (ani v lete nie je situácia omnoho lepšia, síce nie je sneh a vražedný mráz, ale problémom sú močiare a jazerá).

Taktika motti je založená na tom, že jednotky postupujúce po takejto lesnej ceste sa nemôžu s ťažšou technikou rozvinúť do priestoru a dlhá kolóna má úplne nekryté boky. Naopak, vysoko mobilní fínski vojaci s ľahkou výstrojou podnikali okolo nepriateľskej kolóny bleskové presuny na lyžiach, pričom boli krytí lesným porastom. Fíni vyzbrojení puškami, samopalmi, granátmi a Molotovovými koktailami náhlymi útokmi popretŕhali kolónu nepriateľských vojsk na jednotlivé segmenty. Sovietske formácie mohli pritom byť čiastočne narušené aj bez fínskeho prispenia už po predchádzajúcom postupe napríklad kvôli poruchám techniky.

Izolovaným sovietskym vojakom čoskoro dochádzali potraviny, neskôr prípadne aj munícia. Ak nebola v danej enkláve poľná kuchyňa, bola situácia kritická už od samého začiatku. V každom prípade obkľúčení vojaci trpeli celý čas mrazom a od určitej chvíle hladom a nedostatkom spánku, pretože boli často napádaní malými mobilnými jednotkami na lyžiach a museli teda byť neustále v strehu. Tisíce obkľúčených zoslabených červenoarmejcov, naviac pre také podmienky zle odetých, tak zamrzlo ešte skôr, než potom došlo k samotnej likvidácii príslušnej uzatvorenej enklávy.

Za učebnicový príklad aplikácie taktiky motti sa považuje zničenie elitnej 44. divízie Červenej armády na Raatskej ceste v bitke o Suomussalmi. Fíni túto bitku zakončili 8. januára 1940 drvivým víťazstvom.

Bitka o Suomussalmi

Končí november 1939. Zalesnená a zamrznutými jazerami, jazierkami a vodnými tokmi pretkaná krajina v rozsiahlej oblasti okolo mestečka Suomussalmi je pokrytá viac ako metrovou vrstvou snehu. Zafarbený lieh v trubici teplomera sa v noci krčí na ryske 40 °C pod nulou. Často dujúce silné vetry potom cez deň limitujú činnosť sovietskeho letectva.

Hneď na začiatku vojny vyráža od východnej hranice smerom na Suomussalmi sovietska 163. strelecká (motorizovaná) divízia. Jej hlavné sily postupujú severne a v divočine "stratenou" lesnou cestou cez Juntusvantu obídu Suomussalmi a dostanú sa k nemu od severozápadu cez "veľké jazero". Jeden pluk divízie postupuje hlavnou dvojprúdovou štrkovou cestou od Raate, tzv. Raatskou cestou. Po tejto ceste mala pôvodne postupovať elitná 44. motorizovaná divízia, tá sa však vďaka nevyjasnenému plánu velenia vojenských operácií v strednom Fínsku zdržala.

Keby všetko prebiehalo podľa sovietskych predstáv - útočníci totiž nepočítali s veľkým odporom Fínov a už vôbec nie s problémami svojej armády viesť vojenské operácie v danom prostredí - mal útok cez Suomussalmi rozťať Fínsko a Sovieti sa plánovali dostať až do prístavu Oulu v Botnickom zálive. Skutočnosť však bola iná.

Zdroj: NordNordWest, CC BY-SA 3.0

Bitka o Suomussalmi.

Fínskej obrane v oblasti velí plukovník Hjalmar Fridolf Siilasvuo, prezývaný Suvo. K dispozícii má 9. pešiu divíziu a dva samostatné pešie prápory. Z ťažších zbraní disponujú fínske jednotky len asi desiatimi ľahkými poľnými delami. Fínska divízia sa počtom vojakov nemôže sovietskej rovnať. Výzbrojou už vôbec nie.

Sovietskej 163. divízii sa podarí napriek menším protiútokom dostať až do opusteného Suomussalmi. Situácia sovietskych vojakov však nie je ružová. Dochádza proviant a obrancovia fínskej krajiny im neposkytujú chvíľu oddychu.

Na záchranu 163. divízie Sovieti konečne posielajú už spomínanú 44. divíziu, navyše podporovanú 21. tankovou brigádou. Tie sa majú k Suomussalmi dostať po Raatskej ceste. Postupujúca kolóna sa roztiahne na dĺžku viac než 20 km. Jej čelo je 22. decembra zastavené odvážnym útokom fínskych lyžiarov neďaleko Suomussalmi. Fíni zároveň bránia sovietskym silám v úteku zo Suomussalmi na východ, kde sa chceli spojiť so 44. divíziou.

Veľká časť červenoarmejcov padla

163. divízia v Suomussalmi je Fínmi definitívne porazená deň pred Silvestrom.

Skaza čaká aj 44. divíziu a 21. tankovú brigádu na Raatskej ceste. Sovietska kolóna je postupne roztrhaná do niekoľkých izolovaných enkláv. Tu sa Sovieti bránia šikovným fínskym jednotkám ako môžu. Kvôli vyčerpaniu hladom a krutým mrazom to však ide stále horšie a horšie. Konečne 8. januára 1940 je posledné brániace sa zmrznuté hniezdo zničené.

Veľká časť zo 48 tisíc červenoarmejcov v bitke o Suomussalmi padla alebo zomrela vyčerpaním a zamrznutím, mnoho vojakov bolo nezvestných. Niektorým z Raatskej cesty sa podarilo utiecť či prebiť na východ. Fíni zajali 1300 mužov, ale predovšetkým ukoristili 43 tankov, 50 poľných diel, 25 protitankových diel, 300 guľometov a neúrekom pušiek. To všetko vhodné na ďalšie použitie. Fínske straty pri tejto bitke sa udávajú v počte maximálne 900 padlých a 1700 zranených (optimistické zdroje uvádzajú necelých 1000 sumárne).