V Japonsku sú väznice husto obývané prešedivenými chovancami, ktorí tam prežívajú ak nie šťastné, potom aspoň pokojné dni so všetkým zaistením. Na slobode by na nich čakala existencia plná neistôt.
Budíček je o trištvrte na sedem, o 20 minút neskôr raňajky a o ôsmej musí byť väzeň na svojom mieste. Denný poriadok je nemenný aj pre jedného 82-ročného väzňa, ktorý v ňom nachádza isté uspokojenie a obáva sa dňa, kedy opustí celu.
Zložitá demografia
"Neviem, aký bude môj život, až odtiaľto odídem. Akonáhle budem vonku, budem sa obávať o svoje zdravie a o svoju finančnú situáciu," zveruje sa pod prísľubom zachovania anonymity. Svoj trest za pokus o krádež si odpykáva v nápravnom zariadení Fuču na predmestí Tokia. Jeho prípad nie je ojedinelý: za mrežami tam je za drobnú trestnú činnosť mnoho starých otcov.
V roku 2015 bolo podľa oficiálnej štatistiky takmer 20 percentám osôb zadržaných alebo vypočúvaných políciou viac ako šesťdesiatpäť rokov, kým v roku 2000 to bolo len 5,8 percenta. Tento nárast je odrazom demografického vývoja v Japonsku, kde ľudia tohto veku teraz tvoria viac ako štvrtinu obyvateľov.
Minimálne riziko vzbury
"Práca väzenských dozorcov sa čoraz viac podobá práci ošetrovateľov, v tom je problém," uvádza Šinsuka Nišioka z ministerstva spravodlivosti.
Vo Fuču, najväčším nápravnom zariadení pre mužov v Japonsku, sa neobávajú, že by sa trestanci vzbúrili. Úlohy dozorcov spočívajú predovšetkým v tom, aby niektorým väzňom vymieňali plienky a pomáhali im pri kúpaní.
"Starí väzni bývajú niekedy nahluchlí, nerozumejú inštrukciám a musia chodiť často na toaletu. Nie je to ľahké. Potrebovali by sme viac zamestnancov," vysvetľuje Nišioka.
Do ciel sa vracajú
S ohľadom na starnutie obyvateľstva väzníc chce vláda v apríli vyslať do polovice zo 70 nápravných zariadení v krajine kvalifikovaných zamestnancov. Chce sa tiež obrátiť na športových poradcov, aby sa starali o starých väzňov vo väčšom počte zariadení.
Pre väzňov nie je trestnica všeliekom, život je tam monotónny a plný zákazov. Mnohí seniori však dávajú takému životu prednosť, pretože tam majú prístrešie, jedlo a lekársku starostlivosť. "Nemusia sa starať o každodenné záležitosti," vysvetľuje Juki Kuwahara, ktorý sa stará o väzňov.
Na slobode si nachádzajú len ťažko svoje miesto v spoločnosti a miera recidívy je vysoká: do piatich rokov sa ich 70 percent vráti do cely.
Pomoc väznice
"Toľko bývalých odsúdencov vyššieho veku sa vracia do väzenia preto, že je pre nich ťažké byť finančne nezávislí. Nájsť bývanie a prácu je nesmierne zložité," zdôrazňuje Akio dotykoch z inštitútu NLI.
Aby ich väznica Fuču pripravila do nového života, usporadúva predtým, než sú prepustení, akési hry simulujúce prijímací pohovor a kurzy o rôznych sociálnych službách. Vznikli tiež centrá, ktoré pomáhajú prepusteným väzňom pri ich prvých krokoch na slobode.
"Vonku je život tvrdší," hovorí bývalá väzenkyňa. Dnes je jej 60 rokov a vo väznici strávila 15 rokov za vraždu. "Keď som vyšla na slobodu, všetko sa zmenilo, mobilné telefóny, turnikety v doprave," hovorí. Našla si ale prácu ako gazdiná a uisťuje, že svoj život zmenila. Chce teraz pracovať pravidelne, aby mohla dávať časť zo svojej mzdy rodine osoby, ktorú usmrtila.