"Nepovažujeme to za hrozbu," povedal Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina, a pripomenul, že Rusko vníma Čínu ako strategického partnera a spojenca. "Vážime si tieto vzťahy," dodal.

Experti podľa tlače pripomínajú, že Číne voči Rusku stačia rakety stredného doletu, a tak považujú článok čínskeho komunistického denníka Global Times o medzikontinentálnych strelách za čínsku odpoveď novému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Trump rozhorčil Peking, keď spochybnil politiku jednej Číny, podľa ktorej je Taiwan jednou z čínskych provincií. V rozhovore s denníkom The Wall Street Journal vyhlásil, že o všetkom je možné rokovať, vrátane otázky jednej Číny. Pobúrenie v Pekingu vyvolal aj jeho telefonát s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen, ktorá Trumpovi gratulovala k zvoleniu. Išlo o prvý takýto kontakt od konca 70. rokov.

​Peking podľa tlače zatiaľ disponuje dvoma brigádami DF-41, z ktorých jedna je pri ruských hraniciach, druhá v centrálnej časti krajiny. Plánovaná tretia brigáda má vraj byť dislokovaná pri hraniciach s Kazachstanom.

Internetový denník Gazeta.ru poznamanal, že údaje o rakete, ktorej názov znamená Východný vietor, sa utajujú. Vie sa, že sa vyrába v Pekingu a má motor na tuhé palivo. Predchodcu, raketu DF-31, prekonáva váhou, odhadovanú na 80 ton, doletom až 14 000 kilometrov aj počtom 12 jadrových hlavíc. Vyskúšaná už bola vo variantoch pre umiestnenie v raketovom sile, na mobilnom podvozku, alebo na železnici.

"O rozmiestnení rakiet sa rozhodlo dlho pred Trumpovou inauguráciou a napĺňalo sa štandardným, dosť pomalým tempom. Ale fotografie sa objavili prakticky súčasne s Trumpovou inauguráciou," upozornil sinológ, profesor Alexej Maslov, podľa ktorého ide aj o odkaz samotným Číňanom, že ich krajina je aj vojensky už tak silná, že sa môže vyhrážať komukoľvek.