„Kedysi tu fungoval športový klub, dnes je to jedna z najstráženejších hraníc na svete. Vidíte tú budovu oproti? Predtým tam bol luxusný hotel. Teraz v ňom bývajú vojaci medzinárodných síl.“ Takto opisuje sprievodca Selhan Zeki široký a burinou zarastenú pás zeme uprostred Nikózie, najväčšieho a zároveň hlavného mesta Cypru.

Práve tadiaľto vedie hranica, ktorá už viac ako štyri desaťročia nielenže presekáva tristotisícovú metropolu na grécku Nikóziu a tureckú Lefkosu, ale nepriestrelne rozdeľuje aj samotný stredomorský ostrov.

Hranica na ihrisku
Sme v tureckej, teda v severnej časti mesta. Hranica prechádza presne futbalovým ihriskom, kde sa pred časom hrávali zápasy najvyššej cyperskej súťaže. Dnes je celá plocha rozkopaná a ukrytá pod vysokým neprehľadným porastom zelene. Hneď vedľa ihriska je ošarpaná budova športového klubu s tureckými nápismi z prelomu 60. a 70. rokov minulého storočia. Hoci na prvý pohľad vládne všade pokoj a ticho, cítite, že z oboch strán sú na vás uprené pohľady vojakov.

O tom, že Nikózia nie je úplne bežnou metropolou Európskej únie, svedčí aj veľký počet vlajok vyvysených nielen na stĺpoch, ale aj na balkónoch či oknách súkromných domov. Na severnej časti hranice vidíte vedľa seba severocyperské a turecké zástavy. Obe sú si veľmi podobné, len na severocyperskej vlajke je červený polmesiac s hviezdou na bielom poli, kým na tureckej sú farby v opačnom garde. V južnej časti zase prevládajú cyperské a grécke vlajky. Občas vidno viať zástavu Európskej únie.

Spory o históriu
Najväčší rozdiel je však v bohatstve. Okamžite vám udrie do očí luxus gréckych domov a jednoduchosť tých tureckých. „To všetko je dôsledok politiky. Naša ekonomika veľmi trpí tým, že Severný Cyprus je medzinárodne neuznaný. Z ostatných krajín nás uznáva iba Turecko,“ vysvetľuje pre HN Emine Colaková, ktorá bola až do minulého roka severocyperskou ministerkou zahraničných vecí.

Súčasná situácia je výsledkom sporov medzi tureckou a gréckou časťou ostrova. Severný Cyprus jednostranne vyhlásil svoju nezávislosť v roku 1983. Deväť rokov predtým vtrhli na ostrov turecké vojská a obsadili severnú časť, obývanú prevažne Turkami. Ako dôvod invázie sa v tureckej časti ostrova oficiálne uvádza pokus cyperských Grékov o zvrhnutie spoločnej vlády, v ktorej mali zastúpenie obe národnosti, ako aj snaha Grékov o nastolenie čisto gréckeho režimu na celom území. Aj preto sa dnes 20. júl, teda deň, kedy v roku 1974 došlo k tureckej invázii na ostrov, oslavuje v Turecku aj na Severnom Cypre ako Deň mieru a oslobodenia. Oslavy sprevádza vojenská prehliadka v Lefkose, na ktorú zvykne pravidelne zavítať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Samozrejmosťou sú všadeprítomné vlajky oboch republík – tureckej aj neuznanej severocyperskej.

Prirodzene, Gréci majú na celú záležitosť úplne iný pohľad. Inváziu na ostrov označujú za nelegálnu a protestujú proti okupácii severnej časti tureckou armádou.

Slováci v meste duchov
Konflikt si vyžiadal zásah medzinárodných mierových jednotiek, ktoré dôsledne strážia dodržiavanie prímeria. Medzi nimi sú aj slovenskí vojaci, ktorí pôsobia v Kempe Milana Rastislava Štefánika vo Famaguste. Ak sa z Lefkosy rozhodnete cestovať do tohto mesta, ktoré Turci nazývajú vo svojom jazyku Gazimagusa, pôjdete aj okolo slovenskej základne. Spoznáte ju tak, že nad ňou vlaje naša zástava. „Vidíte túto opustenú štvrť? Kedysi bola Varosha obľúbeným letoviskom pre európske celebrity. Prezývali ju Monakom východného Stredomoria. Chodila sem Sophia Loren, Alain Delon a mnohí ďalší. Boháči tu zvykli vítať príchod nového roka. Silvestrovské pobyty v hoteloch boli rezervované na celé roky dopredu. Dnes je to mesto duchov,“ hovorí sprievodkyňa Fatos Yücesoyluová a ukazuje z mestských hradieb Gazimagusy na časť Varosha.

Vo štvrti vidno prepychové hotely, do ktorých už celé desaťročia nevkročila noha civilistu. Varosha má totiž tú smolu, že leží práve na hranici medzi tureckou a gréckou časťou Cypru. Je preto pod ostrým dohľadom aj slovenských vojakov.

Počet turistov narastá
Obmedzenia v cestovnom ruchu uberajú zisky predovšetkým Severným Turkom. Mierne zmeny k lepšiemu je však predsa len vidno. „Naša ekonomika je zo 70 percent postavená na turizme. Pred desiatimi rokmi sme mali 9,5-tisíc lôžok, dnes ich je 20-tisíc. Vtedy k nám smerovalo desať letov denne s dvoma aerolinkami. Teraz osem spoločností prevádzkuje 60 letov za deň,“ potvrdzuje pre HN Kemal Baykalli, zástupca riaditeľky Turecko-cyperskej obchodnej komory.

I v tomto smere je však vážnym problémom uzavretosť severnej časti ostrova. Ak sa totiž chcete dostať z Európy pravidelnou linkou na miestne letisko Ercan, v drvivej väčšine prípadov musíte prestupovať v Istanbule či v niektorom inom tureckom meste. Okrem tureckých aeroliniek na Ercan nelieta žiadna zahraničná spoločnosť. „Naše kontakty sú tým pádom obmedzené. Medzinárodné lety úzko súvisia s uznaním Severného Cypru. Samozrejme, boli by sme radi, keby k nám smerovali aj priame lety. Zatiaľ je to ťažké pri tej politickej situácii, ktorá tu je,“ pripomína bývalá šéfka severocyperskej diplomacie Colaková.

Poda nej sa však v tomto smere situácia zlepšuje. Zvyšujú sa počty zahraničných turistov, ktorým dominujú Rusi či Škandinávci. Čoraz viac chodí aj Britov alebo ľudí z iných európskych krajín. Pripravené sú pre nich luxusné hotely nielen na pobreží, ale aj vo vnútrozemí. U cudzincov patrí medzi najobľúbenejšie päťhviezdičkový hotel Merit Lefkosa. A to nielen vďaka ubytovaniu, ale aj kasínu, ktoré sa rozkladá hneď na dvoch podlažiach. Aj hazardnými hrami sa teda Severocyperčania snažia prilákať zahraničných návštevníkov.

Z hotela Merit takisto vidno jeden z najznámejších symbolov tejto časti ostrova – obrovské vlajky Severného Cypru a Turecka vyobrazené na úpätí hory oddeľujúcej Lefkosu od Stredozemného mora. Vlajky je veľmi dobre vidno i z lietadla. Patria medzi prvé veci, ktoré na ostrove pri prílete uvidíte.

Záujem Slovákov
Cestu na severnú časť ostrova si vo zvyšujúcom sa počte nachádzajú aj slovenskí dovolenkári. „Naše cestovné kancelárie spustili organizáciu zájazdov v roku 2013. Hlavnými lákadlami sú kvalitné hotely a služby v nich, ako aj kvalitné pláže a zaujímavé ceny. A v neposlednom rade je to nová destinácia v ponuke. To vždy zaváži pri rozhodovaní,“ uviedol pre HN Stanislav Macko, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr.

O záujme Slovákov o novú destináciu svedčia aj oficiálne čísla Štatistického úradu. Kým v roku 2012 navštívilo obe časti Cypru 4 018 evidovaných slovenských turistov, o rok neskôr, teda po spustení organizovaných zájazdov do severnej časti ostrova toto číslo narástlo na 10 395. Nasledujúci rok už cestovalo na Cyprus 14 189 turistov, ktorí tu strávili 130 779 pobytových dní. „Z uvedených čísel možno usudzovať, že Slováci si Severný Cyprus obľúbili. Cestovné kancelárie naďalej evidujú zvýšený záujem turistov o dovolenku v tejto destinácii,“ doplnil Macko. Podľa neho ponúka zájazdy do tejto časti ostrova hneď niekoľko veľkých slovenských kancelárií.

Uvedené údaje pochádzajú z organizovaných zájazdov v severnej aj južnej časti stredomorského ostrova. Štatistický úrad totiž neeviduje Severný Cyprus ako samostatnú destináciu, keďže podľa stanoviska slovenského ministerstva zahraničných vecí ide o neuznané územie.

V roku 2015 počet organizovaných návštevníkov z našej krajiny mierne poklesol. Čoraz viac Slovákov sem však prichádza na vlastnú päsť, bez pomoci cestovnej kancelárie. „Severný Cyprus sme si vybrali kvôli tomu, že ide v podstate o dosiaľ príliš nepoznanú destináciu. Prileteli sme do Lefkosy a teraz putujeme po krajine. Oddychujeme pri mori, navštevujeme mestá a spoznávame tunajšie pamiatky a kultúru,“ hovorí mladý Slovák z Bratislavy, ktorý čaká na svoju manželku a syna pred obchodom so suvenírmi v historickej časti Famagusty.

Nádej na zjednotenie
Turizmu v severnej časti Cypru by mohol pomôcť aj politický vývoj. Zdá sa totiž, že obe strany majú záujem priblížiť sa k dohode, ktorá by viedla k znovuzjednoteniu ostrova. V ženevskom sídle Organizácie Spojených národov sa tento mesiac stretli zástupcovia cyperských Grékov a Turkov, ku ktorým sa pripojil aj nový šéf OSN António Guterres i predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Cieľom rozhovorov je dosiahnuť dohodu, ktorá by otvorila cestu k vytvoreniu federácie dvoch štátov. V nej by sa Gréci a Turci delili o moc. Konferencia síce zatiaľ neviedla k definitívnej dohode, keďže gréckym predstaviteľom prekážala prítomnosť tureckej armády na ostrove. Ukázala však cestu, ktorou by sa budúce rozhovory mohli uberať.

Cyprus už pritom bol kúsok od znovuzjednotenia v roku 2004. Vtedy sa na túto tému uskutočnilo referendum. Obyvatelia oboch častí ostrova rozhodovali o vytvorení Zjednotenej cyperskej republiky, ktorá by vstúpila do Európskej únie. Cyperskí Turci síce drvivou väčšinou tento návrh schválili, Gréci ho však zamietli.