Zápletka sa objavila, napísal ruský internetový denník Gazeta.ru o odsúdení Alexeja Navaľného, ktoré môže tohto opozičného politika vyradiť z boja s Vladimirom Putin, ak sa rozsudok stane právoplatným.
S rozsudkom padla teória, že sa režim rozhodol pripustiť Navaľného k voľbám, aby zmobilizoval svojich "vlasteneckých voličov". Pravdu mali tí analytici, ktorí sú presvedčení, že v Rusku sa takéto hry nehrajú.
Úrady nepripustia, aby Navaľného protikorupčné vyšetrovanie zraňovalo citlivú dušu ruského televízneho diváka a odtrhávalo ho od sledovania boja Donalda Trumpa s washingtonským establishmentom či kyjevskej "junty" s povstaleckými milíciami v Donbase na obrazovke. Víťazstvo oslavuje téza, že tí hore si zo všetkých možných riešení vyberú to najjednoduchšie.
Zápletka sa z predvolebného boja nevytráca
Keď Navaľného fakticky nepustili k voľbám, a z "ľudu" ústami hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova znie stále naliehavejšie, že Vladimir Putin by sa mal usilovať o ďalšie zvolenie za prezidenta, vtiera sa podozrenie, či sa režim nechystá zopakovať scenár z minulej dekády. Putinovo víťazstvo v prvom kole volieb v roku 2000 zohralo rolu svojráznej "ustanovujúcej" udalosti, symbolizujúcej koniec chaosu 90. rokov.
O štyri roky neskôr predáci veľkých politických strán sami neboli volení, ale umožnili svojim málo známym náhradníkom bojovať s prezidentom. Tým sa definitívne zakotvila Putinova výnimočná, bezkonkurenčná úloha v ruskej politike.
V tomto desaťročí úlohu "začiatku novej éry" pravdepodobne plní pripojenie Krymu a otázka odovzdania moci sa odkladá na rok 2024.
V Navaľného tíme tvrdia, že sa nechystajú prerušiť volebnú kampaň, bez ohľadu na rozsudok. Vzniká dojem, že obe strany zvyšujú stávky. Režim posiela Navaľnému jasný signál: môžeš sa stavať na hlavu, ale nie si kandidát. Navaľnyj odpovedá symetricky: môžete si robiť, čo chcete, ja ale do volieb rovnako idem.
Z konfliktu môže vzniknúť čokoľvek
Medzi možné scenáre patrí mobilizácia prívržencov opozičníka s cieľom "odovzdať ich" tretej osobe, ktorú pustia k voľbám, ale aj kampaň politickej neposlušnosti s alternatívnymi voľbami, s pokusom zbaviť výsledky oficiálnych volieb legitimity a s prudkým rastom napätia v spoločnosti. Je veľmi pravdepodobné, že žiadny z účastníkov tejto veľkej hry nedokáže predvídať výsledok.
Tí, ktorí verili, že Navaľného predsa len pustia k voľbám, vychádzali z toho, že v Kremli počítajú s víťazstvom nad opozičným kandidátom za vysokej účasti, s väčšinou hlasov nielen od tých, ktorí jednoducho prídu voliť, ale od väčšiny oprávnených voličov. Vraj má zmysel, aby existujúci prezident súperil so silným opozičným kandidátom. Ale existujú takí súperi?
Jediným opozičným kandidátom sa teraz môže stať expremiér Michail Kasjanov. Jeho popularita je ale tak malá, že sotva bude schopný zmobilizovať liberálneho voliča a vážne vystrašiť "vlastenca". Skrátka, nevyzerá ako súper, ktorého by mohol poraziť len Putin. Ak sa nenájde silný opozičný kandidát, pôjde do volieb hlavný kandidát režimu?
Nemožno tvrdiť, že jedine Navaľnyj sa zdá byť nesporne silným súperom. V terajšom Rusku sa zrejme silná opozičná osobnosť nenájde. Ale keby sa našiel úplne nový opozičný kandidát, napríklad pochádzajúci z regiónov, predvolebná situácia by dostala nový, pozitívny impulz. Za terajšieho systému a pri všetkých chybách opozičného tábora by zvýšenie konkurencie predstavovalo východisko zo systémového problému, ktorý zatiaľ Kremeľ netrápi, ale uvedomuje si ho.
Nutná ukážka demokracie
Politický systém v Rusku je taký, že reálna súťaž v politike existuje, ale je dobre skrytá pred cudzími zrakmi. Publicitu získava len vtedy, keď sa dozvedáme o ďalšej reforme v štátnych štruktúrach, o zatknutí vplyvného generála, o nečakanom či naopak očakávanom odstúpení vysoko postaveného činiteľa.
Tu sa voľby neodohrávajú raz za rok, ale každý mesiac, možno každý týždeň. Formálne, zákonom predpísané voľby sú pri takomto usporiadaní predovšetkým previerkou kvality práce príslušných úradov.
Pre systém ako je ten ruský, sú voľby vždy krízou. Či už veľkou, alebo malou. Na jednej strane sa musí predviesť demokratickosť vo všetkých smeroch, na strane druhej sa musí dosiahnuť potrebný výsledok. A ak režim nepredkladá inšpirujúci, pozitívny program, o to ľahšie ho odporcovia usvedčia z dvojznačného správania.
V takejto situácii nezostáva nič iné, ako usporiadať akúsi politickú show s najrôznejšími figúrkami. Vari je Rusko horšie ako Amerika? Nech je aspoň veselo!