15.03.2017, 15:15

Erdogan dohodu s úniou o migrácii nevypovie. Je pre neho príliš výhodná, mieni expert

Od vlaňajšieho apríla berie Turecko späť v priemere asi 80 utečencov mesačne, za čo dostáva miliardy eur.

Recep Tayyip Erdogan
Zdroj: Reuters

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan cez občasné hlasné vyhrážky nevypovie dohodu o migrácii medzi Európskou úniou a Tureckom, pretože je pre neho výhodná. Je o tom aspoň presvedčený rakúsky odborník Gerald Knaus, na pôvodnej myšlienke ktorého je dohoda postavená.

Dohoda, ktorá nadobudla účinnosť vlani 20. marca, okrem iného stanovuje, že Grécko bude vracať utečencov, ktorí sa na jeho územie nelegálnym spôsobom dostanú z Turecka. Európska únia za to má priamo z Turecka prijímať sýrskych utečencov a Ankare tiež poskytnúť rozsiahlu finančnú podporu.

Práve takýto mechanizmus predstavil Knaus už v septembri 2015 na vrchole migračnej krízy, v čase, keď do Európy prúdili tisícky utečencov denne. Presadiť návrh, ktorý nakoniec prispel k výraznému zníženiu počtu prichádzajúcich utečencov, trvalo niekoľko mesiacov.

Miliardy za desiatky utečencov

"Prielom prišiel v podobe rozhodnutia Holandska z decembra 2015 urobiť z týchto návrhov ústrednú tému holandského predsedníctva Európskej únii," spomína Knaus na začiatok niekoľkomesačnej diplomatickej cesty k dohode.

Druhým zlomovým okamihom podľa neho bol moment, kedy si vtedajší turecký premiér Ahmet Davutoglu vzal koncept za svoj a začiatkom marca 2016 ho Európanom predstavil ako návrh Ankary.

"Turecko toto rozhodnutie neurobilo, aby vyhovelo EÚ, ale pretože bolo presvedčené o tom, že dohoda je v jeho záujme," myslí si Knaus. Od vlaňajšieho apríla podľa neho Turecko berie späť v priemere asi 80 utečencov mesačne, za čo dostáva miliardy eur.

Ankara si je podľa Knausa dobre vedomá, ako je pre ňu dohoda výhodná. A z toho dôvodu nepovažuje za pravdepodobné, že by ju Turecko vypovedalo.

"Čo by to znamenalo? Že už nebudú brať 80 ľudí mesačne a vzdajú sa tých peňazí?" pýta sa Rakúšan. "Preto je potrebné vnímať to (vyhrážky Ankary) ako populizmus, ktorý nie je myslený vážne," tvrdí.

O tom, že dohoda funguje, podľa neho svedčí ako počet utečencov prichádzajúcich z Turecka to Grécka, ktorý sa prudko znížil, tak výrazne Nižní počet utečencov, ktorí zomierajú pri plavbe cez Egejské more.

Potrebné sú ďalšie dohody

Do budúcnosti by Knaus rád videl podobné dohody aj s inými štátmi. Obmedziť by sa s ich pomocou mala imigrácia do Talianska, kam teraz prichádza v rámci Európskej únie najviac utečencov i ďalších migrantov.

Najmä Nigéria a Senegal by sa podľa neho mali zaviazať, že výmenou za finančnú pomoc budú od určitého dátumu brať späť všetkých svojich občanov, ktorí dorazia do Talianska a nemajú nárok na azyl.

"Tri štvrtiny Nigérijčanov nedostanú v dvadsaťosmičke žiadnu formu právnej ochrany. Keď budú vedieť, že hneď pôjdu späť, tak ani nevyrazia," je presvedčený Knaus.

Aby takýto systém mohol fungovať, je podľa neho potrebné mnohonásobne zrýchliť azylové procedúry, aby rozhodnutie o udelení azylu alebo iné formy právnej ochrany mohlo padnúť v priemere do štyroch týždňov.

Takéto konanie je pritom podľa Knausa prakticky nemožné robiť v Líbyi alebo v Tunisku, ako navrhujú niektorí európski politici, keď zatiaľ efektívne nefunguje ani v členskej krajine EÚ ako je Grécko.

Celý systém by mal byť podľa Knausa doplnený o presídľovací program pre ľudí priamo z postihnutých krajín a o zvýšenú podporu štátom, ktoré na svojom území majú veľa utečencov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.