Jedno percento hlasov by dostal aj minister obrany Sergej Šojgu. Tri percentá opýtaných sa chystali voliť tradičného Putinovho súpera, vodcu komunistov Gennadija Zjuganova a predáka nacionalistov Vladimira Žirinovského. Vyplýva to z prieskumu nezávislého strediska Levada, o ktorom dnes informoval denník Kommersant.

Rusi nevidia v žiadnom z doterajších ruských politikov skutočného súpera Vladimira Putina, ktorého sú pripravení znovu zvoliť šéfom štátu. Skoro polovička si však nie je istá, či k voľbám vôbec pôjde, poznamenal denník.

Len 22 percent opýtaných si prialo, aby Putina vystriedal na čele Ruska niekto iný, 64 percent by chcelo ponechať v Kremli doterajšieho prezidenta. "Inak to pravdepodobne nedopadne," pripustil politológ Boris Makarenko. Na scéne podľa neho chýba politík, ktorého by voliči mohli pokladať za alternatívu k Putinovi.

Ešte ale 42 percent Rusov nie je rozhodnutých, či k voľbám vôbec pôjde. To v apríli 2015 bola rozhodnutá len štvrtina voličov - a 62 percent Rusov bolo odhodlaných voliť Putina, pripomenul denník.

​"To bol účinok konsenzu po anexii Kryme, ktorý už vyprcháva," povedal tajomník opozičných komunistov Sergej Obuchov. Podľa neho je ruská politika stabilná len zdanlivo a dá sa čakať jej radikalizácia, o čom svedčí aj nedávny útok oslepujúcou farbou na Navaľného.

"Situácia sa prudko mení, a tak nadchádzajúci rok musíme využiť, aby sme pred voľbami spoločnosti ponúkli reálnu alternatívu k existujúcemu režimu," vyhlásil podpredseda malej liberálnej strany Jabloko Nikolaj Rybakov.

Prezidenta budú Rusi voliť v marci 2018. Putin sa doteraz oficiálne nevyjadril, či sa bude uchádzať o znovuzvolenie, v médiách sa však už píše o zámere Kremľa dosiahnuť Putinovo znovuzvolenie 70 percentami hlasov pri účasti 70 percent voličov. Navaľnyj síce ohlásil zámer zviesť duel s Putinom, hrozí mu však, že ho do súboja nepustia kvôli zatiaľ nepravoplatnému odsúdeniu.