Predčasné parlamentné voľby v Kosove vyhrala koalícia vedená Demokratickou stranou Kosova (PDK), ktorú tvoria predovšetkým bývalí členovia Kosovskej oslobodzovacej armády. Táto formácia navrhuje na premiéra bývalého veliteľa kosovských povstalcov Ramusha Haradinaja, ktorého susedné Srbsko viní z vojnových zločinov.
Predčasné voľby boli v Kosove vypísané po tom, čo poslanci v máji vyslovili nedôveru vláde. Po sčítaní 99 percent odovzdaných volebných lístkov má PDK 34 percent hlasov, informovala na svojom webe centrálnej volebnej komisie. Oficiálne vyhlásenie výsledkov sa očakáva neskôr v tomto týždni.
PDK bola podľa prieskumov verejnej mienky považovaná za favorita volieb. Haradinaj v predvolebnej kampani presadzoval menej ústretový postoj nielen k Srbsku, ale aj k Čiernej Hore.
Ide o muža s kontroverznou minulosťou, ktorý bol na súde v Haagu obvinený z vojnových zločinov, v roku 2008 ho však Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu prekvapivo obvinenia zbavil.
Uspeli aj zástancovia Veľkého Albánska
Druhé miesto obsadilo opozičné hnutie Sebaurčenie (Vetevendosje) s 27 percentami hlasov. Táto extrémistická strana otvorene volá po vytvorení Veľkého Albánska a dokonca odmieta kosovskú hymnu i vlajku. Poslanci Sebaurčenia v roku 2015 v parlamente použili slzný plyn, aby zabránili schváleniu kontroverznej dohody o hraniciach s Čiernou Horou a tiež vytvoreniu spoločenstva srbských obcí v Kosove, ktoré by malo autonómny ráz.
Až tretie miesto zrejme obsadila koalícia vedená Demokratickým zväzom Kosova (LDK) bývalého premiéra Isu Mustafu s podporou necelých 26 percent. Volieb sa zúčastnilo len 41,5 percent oprávnených voličov, čo je najnižšia účasť od vyhlásenia samostatnosti Kosova v roku 2008.
Kosovský parlament má 120 kresiel. Očakáva sa, že koalícia okolo PDK obsadí 39 kresiel, Sebaurčenie 31 a koalícia LDK 30. Dvadsať mandátov je rezervovaných pre národnostné menšiny, pričom srbských desať poslancov bude zastupovať zoskupenie Srpska lista (Srbská kandidátka).
Vyjednávanie o vládnej koalícii ale môže podľa expertov skončiť fiaskom. PDK a LDK už pred voľbami dali najavo, že spolu do ďalšej vlády nepôjdu. Strana Sebaurčenie, ktorá prekvapivo takmer zdvojnásobila počet svojich zástupcov v parlamente a obom pôvodne vládnucim stranám je teraz rovnocenným partnerom, vyčíta PDK a LDK zodpovednosť za rozsiahlu korupciu a trvajúcu zlú životnú úroveň v krajine. Vstúpiť do koalície s PDK nechce a voči LDK má množstvo podmienok.
"Nemôžeme vylúčiť ďalšie predčasné voľby," povedal k tomu podľa agentúry Reuters politológ Imer Mushkolaj.
Dialóg musí pokračovať, hovorí srbský premiér
Výsledok kosovských volieb dáva zlý signál pre riešenie komplikovaných sporov so susednými štátmi. V stávke je pokračovanie rozhovorov so Srbskom a schválenie ďalšej vzájomnej dohody, v rámci ktorej by srbská menšina v Kosove mala získať viac práv. Ide tiež o vymedzenie hraníc s Čiernou Horou, problém, ktorý viedol k pádu doterajšej vlády.
Srbský prezident Aleksandar Vučić uviedol, že zvolenie zástancov tvrdej línie bude mať za následok "veľa ťažkostí a problémov". Dodal, že členovia PDK patria "k tým, ktorí sa najviac vyhrážajú Srbom". Dialóg medzi Kosovom a Srbskom, ktorý sprostredkováva EÚ, však podľa neho musí pokračovať.
Bývalá juhosrbská provincia Kosovo vyhlásila s podporou Západu jednostrannou nezávislosť na Srbsku v roku 2008. Belehrad ju ale nikdy neuznal a snaží si zachovať vplyv najmä na severe krajiny, kde žije početná srbská menšina. Vučić tvrdí, že kosovskí lídri chcú na Srbov v Kosove zaútočiť. Kosovský prezident Hashim Thaçi zase vyjadril obavu, že Srbsko má v pláne obsadiť časť severného Kosova.