Bizarný darček, ktorý venoval ruský diplomat srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi, naznačil, že za prejavmi "slovanského bratstva" sa môžu skrývať aj potenciálne politické problémy medzi Moskvou a Belehradom. Upozornil na to blog, ktorý zverejnil portál Balkan Insight.
Počas oslavy ruského štátneho sviatku minulý týždeň v Belehrade sa stala podivná vec. Prítomní boli ako obvykle vedúci srbskí predstavitelia, vrátane prezidenta Vučića, čerstvo uvedeného do úradu. Zazneli príspevky volajúce po večnom bratstve obidvoch národov.
Ruský veľvyslanec Alexander Čepurin zopakoval podporu, ktorú Moskva poskytuje Srbsku v otázke Kosova a ocenil vojenskú neutralitu hostiteľskej krajiny (presnejšie odmietanie členstva v NATO). Vučićovi zablahoželal k novej funkcii a odovzdal mu dar - neveľkú smaltovanú tácku zdobenú kvetinovými vzormi.
Čepurin ju označil za produkt "slávnych tradičných ruských umelcov". Avšak dar skôr vyzeral ako niečo, čo sa dá zohnať na blšom trhu za pár drobných. "Dúfame, že prezident túto tácku využije na starostlivosť o dobré vzťahy medzi našimi krajinami," vyhlásil. Vučić stál vedľa s rozpačitým úsmevom očividne neistý, čo urobiť s darčekom vhodným skôr pre čašníka než pre novo zvolenú hlavu štátu.
"Pokrytec a lokaj Západu"
Hoci vzťahy Belehradu a Moskvy sú na oficiálnej úrovni ďalej srdečné, ruské vládne médiá stále viac spochybňujú Vučićovu úprimnosť. Vykresľujú ho ako pokrytca, ktorý zatiaľ čo spieva ódy na Rusko, je v skutočnosti lokaj Západu, ktorý prefíkane tlačí svoju krajinu, proti vôli ľudu, čoraz viac k EÚ a k NATO.
Z tohto uhla pohľadu možno darovanú tácku hodnotiť ako odkaz hraničiaci s urážkou: "Tu máš niečo, čo ti pomôže v posluhovaní Západu."
V skutočnosti je medzi Srbskom a Ruskom niekoľko nevyriešených otázok, o ktorých sa na verejnosti veľa nehovorí. Prvou a najdôležitejšou je srbsko-ruské humanitárne centrum v Niši. Bolo postavené pred tromi rokmi s tým, že má ísť o zariadenie na poskytovanie pomoci v čase prírodných katastrof, ako sú povodne, zemetrasenia alebo lesné požiare. Počas záplav v roku 2015 centrum svoju užitočnosť skutočne preukázalo.
Na Západe sa ale mnohí obávajú, že sa zariadenie môže ľahko zmeniť v špionážne centrum, či dokonca na vojenskú základňu. Srbsko pôvodne súhlasilo, že centru poskytne exteritoriálny status a diplomatickú ochranu pre tamojší ruský personál, avšak ustúpilo od toho, keď pred tým Vučića varovala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Rusi ale tlačili ďalej, a keď srbský minister zahraničia Ivica Dačić nedávno naznačil, že by mohlo centrum diplomatický status dostať, prišlo nové varovanie, tentoraz z Washingtonu.
Rusko tiež zaznamenalo, že Srbsko, hoci oficiálne neutrálne, sa zúčastnilo niekoľkonásobne väčšieho počtu cvičení s NATO než s ruskou armádou a že patrí k najaktívnejším členom programu NATO Partnerstvo za mier.
Srbsko sedí na dvoch stoličkách
Radosť Moskve nerobia ani dobré vzťahy Vučića s najvplyvnejším čiernohorským politikom Milom Djukanovičom, ktorý krajinu tento rok priviedol do NATO. Nepáčilo sa jej ani to, že sa Vučić otvorene postavil za Djukanoviča po údajnom pokuse o prevrat v októbri minulého roka, do ktorého boli podľa čiernohorského vedenia zapletení aj ruskí agenti, čo Kremeľ dôrazne poprel.
A konečne ani rozhodnutím poveriť zostavením novej vlády Anu Brnabičovú, ženu vyštudovanú na Západe a otvorene sa hlásiacu k homosexualite, si Vučić v Rusku viac priazne nezíska vzhľadom na to, že za propagáciu "netradičnej" sexuálnej orientácie je možné v Rusku ísť do väzenia.
Od pádu Slobodana Miloševiča sa všetky srbské vlády snažili udržať s Moskvou priateľské vzťahy, ale zároveň usilovali o členstvo v EÚ (nie však v NATO). Ako poznamenali mnohí analytici, "sedeli na dvoch stoličkách". Vučić nie je výnimkou, ale jeho pozícia je oveľa ťažšia od invázie Ruska na Ukrajinu a zhoršenia vzťahov Moskvy so Západom.
Odmietnutie pripojiť sa k sankciám EÚ proti Rusku uchránilo Srbsko pred hnevom Moskvy, ale vyvolalo kritiku z Bruselu a pochybnosti, či Srbsko skutočne zdieľa európske hodnoty. Inými slovami - stoličky sa rozbiehajú.
Rusko v poslednej dobe stráca v krajinách západného Balkánu vplyv a Srbsko a Republika srbská v Bosne sú jedinými miestami, kde je Rusko stále dôležitým hráčom. To môže Moskvu viesť k ešte tvrdšej hre a možno aj k pokusu zmeniť smer srbskej zahraničnej politiky, napríklad tlakom na Vučića alebo snahou vymeniť ho.
Srbský prezident je stále silný, ale Rusi ešte nejaké tromfy v rukáve majú: takmer úplnú kontrolu nad srbským energetickým sektorom a množstvo spojencov v politickom spektre, vrátane ľudí vo Vučićovej vlastnej strane a v tajných službách.
Niekedy je tácka jednoducho táckou, ale Vučić by si mal dať pozor.