Benedikt XVI. chce rehabilitovať Martina Luthera

Nemecký pápež chce v septembri, po svojom výročnom seminári s 40 teológmi – známom ako Ratzingerov študijný krúžok (Ratzinger Schülerkreis) – predniesť svoje zistenia ohľadne osoby Martina Luthera vo svojej letnej pápežskej rezidencii Castelgandolfo. Podľa vatikánskych predstaviteľov pápež vyhlási, že napriek exkomunikácií a odsúdeniu Martina Luthera kvôli heréze, nebol v skutočnosti heretikom. Martin Luther nechcel rozdeliť Cirkev, chcel ju len očistiť od nekalých praktík.

Kardinál Walter Kasper, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov vyhlásil, že tento krok posilní ekumenický dialóg medzi katolíkmi a protestantmi. Tento posun má byť zároveň protireakciou na negatívny postoj nerímskokatolíckych kresťanských cirkví voči súčasnému pápežovi, ktorých sa dotklo júlové vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery, podpísané Benediktom XVI., že protestantské a ortodoxné cirkvi sú nedokonalé a plne neprináležia do jedinej skutočnej Cirkvi Kristovej.  

"Máme sa veľa čo učiť od Luthera, v prvom rade dôrazu, ktorý kládol na Božie slovo," zdôraznil kardinál Kasper. Zároveň dodal, že je čas na pozitívnejšie vnímanie Luthera, ktorý svojimi reformami prebudil hnev pápeža, avšak ktoré predznamenali budúci vývoj samotnej katolíckej cirkvi. Tá totiž niektoré z nich v budúcnosti postupne prijala.

Martin Luther vo svojich dielach veľmi ostro útočil na kuriálny systém vtedajšej cirkvi. Luther tvrdil, že duchovná autorita nesmie stáť nad svetskou autoritou, vystúpil proti pápežovi ako jedinému pravému vykladačovi Písma a jedinej osobe, ktorá mohla zvolať koncil. Vo svojom 28-bodovom reformnom programe volal nielen po reforme pápežstva, ale i reforme kláštorného života, kňazského celibátu, odpustkov, žobravých reholí, atď.. Luther vo svojom teologickom učení zdôrazňoval primát Písma ("iba Písmo" - "Sola Scriptura"), Krista (žiadni svätí), milosti a viery.  

V roku 1517 Martin Luther pribil na dvere kostola vo Wittenbergu svojich 95 téz proti predávaniu odpustkov. O štyri roky neskôr bol exkomunikovaný vtedajším pápežom Levom X. Ten označil Luthera za "opitého Nemca, ktorý zmení svoje myslenie až vytriezvie".

Podľa denníka The Times sa má pápež na seminári s teológmi zamerať na otázku apoštolskej postupnosti. Od čias reformácie vládne medzi protestantmi presvedčenie, že "nasledovanie" sa vzťahuje len na Božieho slovo, nie cirkevnú hierarchiu, aj keď niektorí nemeckí učenci upozorňujú, že sám Martin Luther to takto nemienil. 

Nielen týmto krokom sa v ostatnom období pokúša katolícka cirkev vyrovnať so šedými stránkami svojej minulosti. V rámci pokračujúceho procesu rehabilitácie tallianského astronóma Galileiho Galilea, ktorý inicioval pápež Ján Pavol II., odhalí "Vatikán", pri príležitosti 400. vyročia objavenia teleskopu, vo vatikánskych záhradach Galileiho sochu. Zároveň sa tento týždeň vo Vatikáne stretli moslimskí učenci s oficiálnymi vatikánskymi predstaviteľmi za účelom "prípravy pôdy" pre stretnutie medzi pápežom a vedúcimi osobnosťami moslimského sveta.  Delegáti sa dohodli na založení Katolícko-moslimského fóra a 4. - 6. novembra 2008 zorganizujú v Ríme prvý seminár na tému Božia láska, láska k blížnemu.

AKTUALIZÁCIA (12. 3. 2008): Jezuita Federico Lombradi, hovorca Vatikánu, označil správy o rehabilitovaní Martina Luthera, ktoré ako prvý priniesol britský denník The Times, za neopodstatnené a nepodložené. Podľa českej sekcie Vatikanského rozhlasu by však témou letného "Ratzingerovho študijného krúžku" mali byť predsa len aj niektoré názory Martina Luthera, najmä tie, ktoré sa týkajú apoštolskej postupnosti.