Podľa zákona o cestovných náhradách majú nárok na cestovné náhrady za pracovné cesty zamestnanci v pracovnom pomere, a to vrátane dohodárov. Tí však možnosť pracovných ciest musia mať explicitne vymedzenú práve vo svojej dohode. Konateľ, respektíve iný štatutár či iná osoba zvolená či vymenovaná do orgánov právnickej osoby, ktorá zároveň nie je s danou firmou v pracovnoprávnom vzťahu, má tiež nárok na náhradu za pracovnú cestu.
Dané náhrady
Nárok na to teda majú aj konatelia, ktorí svoju funkciu vykonávajú na základe buď odplatnej mandátnej zmluvy, alebo zmluvy o výkone funkcie konateľa, odplatnej i bezodplatnej. „Je jedno, či odmenu má alebo nemá, avšak je štatutárom zapísaným v obchodnom registri, a teda za pracovné cesty mu patria cestovné náhrady,“ vysvetľuje Peter Furmaník z portálu ludskourecou. sk. Nárok vzniká aj iným osobám, respektíve osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis. Napríklad spoločník, ktorý vo vlastnej eseročke nemá pracovnú zmluvu.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.