Robert Fico si v posledných týždňoch obľúbil výraz „železná opona“. Začal ho používať pred návštevou Moskvy. Dokonca si už chystá pílku na železo. Chce ju píliť. Pretože on si ju neželá. Fajn, nikto si ju neželá, ale nikto (okrem Fica) o nej ani nehovorí.
Predseda vlády vynaložil veľa politickej energie, aby odôvodnil svoju účasť na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. Už pred mesiacmi vedel, že táto cesta bude kontroverzná. A tak, ako si pred časom vypýtal od Vladimira Putina pozvánku, tak si teraz vypýtal aj kritiku od spojencov z EÚ a NATO.
Vyzerá to svetovo, ale sú to najmä slovenské vnútropolitické puzzle, s ktorými sa predseda vlády hrá. Domácemu publiku (presne tej časti, kde cíti potenciál podpory) sa v nich predvádza ako neohrozený líder, ktorý sa do Moskvy „prebije“ aj napriek odporu celej EÚ a NATO. Pobaltské krajiny mu dokonca neumožnili prelet a spôsobili „neuveriteľné komplikácie“. A on chcel pritom iba vzdať úctu padlým z radov Červenej armády, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní Československa.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 62% na dočítanie.
Zostáva vám 62% na dočítanie.