Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
S prípadným odchodom Grécka je spojených príliš veľa neznámych premenných. Z krátkodobého hľadiska by mohol odchod recesiu lokálnej ekonomiky ešte prehĺbiť a predĺžiť. Následne by záviselo od krokov gréckych policymakerov, ako by robili reformy a dokázali postaviť hospodárstvo na nohy a obnoviť dôveru v Helénsku republiku. Veľa by záviselo od externého prostredia a jeho ďalšieho vývoja, aký efekt nákazy by mal odchod Grécka, aký "obranný múr" by dokázala postaviť eurozóna a mnohých ďalších faktorov. Je však možné, že ak by v prvom roku po odchode HDP výrazne kleslo, v nasledujúcich rokoch by vďaka bázickému efektu mohol byť obnovený rast. Samozrejme, len za predpokladu, že politici prijmú správne kroky.
Igor Kiss, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky
Pokiaľ by Grécko odišlo z eurozóny, prípadne by prišlo k bankrotu, znamenalo by to finančné náklady na nesplatené záväzky zo strany členských krajín eurozóny, ktoré ručia za záväzky Grécka. Tým by narástlo zadlženie týchto krajín, ďalšie spomalenie ekonomiky a zhoršenie pozícií. Rast by bolo možné očakávať až v priebehu ďalších rokov po znovunastolení dôvery na finančných trhoch a prijatí ďalších konsolidačných opatrení, ktoré by umožnili spomalenie a zvrátenie negatívneho vývoja verejných financií členských štátov.
Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne
HDP by zrejme klesol oveľa viac než doteraz, keďže neistota pokiaľ ide o ďalší vývoj krajiny by negatívne ovplyvnila spotrebu obyvateľstva, ktoré by začalo viac šetriť, ako aj investície firiem -- tie by odkladali investície na stabilnejšie časy. Na druhej strane, zavedenie vlastnej meny by mohlo v strednodobom horizonte podporiť grécky export, keďže grécke tovary by sa vďaka slabej mene stali v zahraničí konkurencieschopnejšími.