Ak sa mal v počiatkoch kinematografie na plátne objaviť černoch, hral ho vždy beloch natretý farbou. Odvtedy sa však časy zmenili a vznikajú filmy o politickej korektnosti plné retrospektív do čias, keď sa ľuďom, ktorí mali ružové iba ďasná, na americkom kontinente nevodilo práve najlepšie.
Ľudská škvrna je jedným z nich, popri príbehu o utajenom rasovom pôvode (hlavná mužská postava stvárnená Anthonym Hopkinsom) kombinuje aj príbeh mladej ženy (Nicole Kidmanová) prenasledovanej spomienkami na rodinnú tragédiu a žiarlivým manželom. Aj keď námetom filmu bola kniha Philipa Rotha, nenájdeme v ňom to, čo je pre tohto autora charakteristické, chýba predovšetkým aspoň malý náznak humoru. A ten, akokoľvek čierny, nechýbal ani v Rothových vážnejších knihách, ako napríklad autobiografickom Odkaze, kde zachytával umieranie svojho otca.
Téma filmu je vážna a vážne je aj jej spracovanie. Vážne natoľko, až odvahu tvorcov zredukovalo na miešanie časových rovín a snímanie minulosti len jednej z postáv. Jej príbeh je iba verbálny, ten jeho je aj vizuálny. Asi preto, že v ňom išlo nielen o farbu filmu, ale aj o farbu pleti. Pomerne veľká bizarnosť snímky je v tom, že sir Hopkins stvárňuje zrelého Afroameričana -- a to ho ani zľahka nepretreli, tvorcom stačilo uviesť, že bol na svoje rodinné pomery nezvyčajne bledý. Profesora Colemana Silka, o ktorom je reč, krátko pred koncom jeho akademickej kariéry univerzitná rada pre pomerne nevinnú poznámku obviní z rasizmu. V deň, keď podá výpoveď, náhle umiera jeho manželka a on sa stáva ešte osamelejším než býval. Náhoda a záľuba scenáristov vo vytváraní vekovo aj sociálne rozmanitých dvojíc mu do cesty privedie Fauniu, ktorá sa v jednej práci živí ako pracovníčka pošty, v druhej ako upratovačka a v tretej ako dojička na farme vo vlastníctve lesbickej dvojice, čo je len malá časť jej kvalifikácie na výrobu životných komplikácií.
Azda najväčším problémom filmu je, že z emocionálnej stránky takmer vôbec nekomunikuje s divákom, takže režisér Robert Benton zostane aj naďalej slávnym najmä vďaka rodinnej dráme Kramerová versus Kramer, kde túto rovinu zvládol dokonale. Ľudská škvrna mu pritom aj teraz ponúkala celkom slušnú šancu, zbližovanie dvoch citovo rozorvaných a celý život ťažko skúšaných ľudí môže mať svoje čaro. Výsledný dojem z filmu je lepší priemer, čiastočne pre veľkosť mien hercov, čiastočne pre reálie zo života etnických menšín, ktoré sú nekonečnou studnicou smutných príbehov.
StoryEditor