Veľa ľudí najmä na jar trpí rôznymi alergickými ochoreniami. Neraz nevedia, že je to alergia, ktorú človek môže nadobudnúť počas života, alebo zdediť po rodičoch. Podľa alergológov je alergia neprimerane silná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšinou každý z nás stretáva vo svojom prostredí. Pre človeka s dispozíciou na alergiu sú však nebezpečné. Prečo niektorý organizmus je nadmerne precitlivený a iný túto schopnosť nemá, sme sa rozprávali s MUDr. Martinom Hrubiškom, PhD., primárom imuno-alergologického oddelenia bratislavskej Nemocnice v Podunajských Biskupiciach.
Prečo práve na jar, keď sa príroda prebúdza, niektorí ľudia alergicky reagujú?
-- Jarné obdobie charakterizuje nástup peľovej sezóny. Začína kvitnúť lieska, neskôr jelša, potom breza a práve tieto dreviny produkujú peľ, ktorý obsahuje silné alergény, na ktoré trpí asi jedna tretina alergikov. Ostatní sú alergickí na trávy, zvyšná tretina na byliny. Toto obdobie ľudia ľahko spoznajú podľa toho, že začnú kvitnúť snežienky. Zhruba s kvitnutím snežienok sa prekrýva kvitnutie liesky. Je to ešte skôr, než kvitnú ovocné dreviny, keď tráva ešte nie je zelená, stromy sú bez lístia, a práve vtedy sú liesky silne alergénne.
Čím je typická jarná alergia?
-- Prejavy sú rovnaké ako pri letnej či jesennej alergii -- svrbenie, slzenie a pálenie očí, niekto udáva pocit piesku v očiach, iný pocit cudzieho telesa..., potom kýchanie, dráždiace pocity v dutine ústnej, v hrdle smerom do uší, ale aj dolu do priedušnice. Dráždivé pocity okrem kýchania vedú aj ku kašľu, niekedy k pocitu dychovej tiesne. Typická je aj vodová nádcha.
Môže jarná nádcha signalizovať začiatok alergického ochorenia? Ako rozoznať, či ide o obyčajnú nádchu alebo alergickú?
-- Pri prvej príhode je to ťažko rozoznať, pretože prejavy, o ktorých sme hovorili, sa môžu prejaviť aj pri obyčajnej viróze. Rozdiel býva v dĺžke ochorenia. Bežná viróza by mala prejsť bez liečby za jeden -- dva týždne. Alergia však zvyčajne trvá dlhšie. Ale pozor! Ak je niekto chorý v tom istom období dva a viac rokov po sebe, tak to už nemusí byť viróza, môže ísť o alergiu. Pritom telesná teplota nie je rozlišovacím znakom. Viróza totiž môže prebehnúť bez teploty a alergia zase s mierne zvýšenou teplotou.
Alergické ochorenie môže mať sezónny, ale i celoročný prejav. Na čo všetko môžeme byť alergickí?
-- Niektorí alergici vnímajú alergény iba sezónne, iní môžu byť precitlivení celoročne a každodenne, ďalší prerušovane. Peľové alergény začínajú s kvitnutím brezovitých drevín. Peľ tráv je charakteristický pre máj a jún. V priebehu júla začínajú kvitnúť a v septembri končia astrovité byliny. Rovnako časté sú aj celoročné roztočové alergény. Najviac sa však množia na jar a na jeseň, preto je vtedy ťažkostí viac. Významnú skupinu tvoria aj plesňové alergény. Najvýznamnejším obdobím výskytu alergií na plesne sú vlhké letné mesiace. Spektrum alergií dotvárajú celoročné alergény zvierat, najmä psa a mačky. Ich alergény sú rozptýlené v prachu aj tam, kde sa mačka a pes nechovajú.
Až 50 % alergikov tvoria ľudia precitlivení na peľ rôznych tráv a väčšina z nich sú ľudia z miest. Na vidieku, kde je vegetácie podstatne viac, je menej alergikov. Ako je to možné?
-- Je to preto, že peľ v mestách je ovplyvnený znečisteným vonkajším prostredím. Oxidy dusíka a síry, ktoré charakterizujú mestské ovzdušie, rozrušujú peľové zrnká a do ovzdušia sa dostáva viac alergénov ako na vidieku. Navyše rastliny v meste podliehajú určitému stresu a preto v záujme zachovania rodu produkujú väčšie množstvo peľu ako vidiecke rastliny.
Nie je to tým, že ľudia na vidieku sú odolnejší?
-- Vidiecky spôsob života stimuluje obranyschopnosť správnym spôsobom. Kontakt so "zdravou" špinou je pre imunitný systém prospešný. Veľkomestský obyvateľ žije príliš sterilne v zmysle kontaktu s infekčnými agensami, naopak, mikrobiálny tlak na vidieckeho človeka je oveľa väčší -- chovajú sa tam domáce zvieratá, pracuje sa v záhrade... Takýto mikrobiálny tlak pôsobí pozitívne na rozvoj imunity. Vidiecky človek sa vie alergénom lepšie brániť a tolerovať ich. Imunitný systém mestského človeka je nedostatočne stimulovaný, preto ľahšie podlieha alergickým chorobám.
Čo má robiť pacient, ak dostane alergický záchvat prvýkrát i opakovane?
-- Sám si môže pomôcť tak, že rýchlo odíde z miesta, kde k alergickým ťažkostiam došlo. Ideálne je osprchovať si celé telo vlažnou vodou. Dýchanie vlhkého vzduchu pod sprchou robí dobre dýchacím cestám a telo sa očistí od alergénov vo vlasoch a na pokožke. Pacient by mal použiť liek prvej pomoci -- antihistaminikum. Nemal by chýbať v domácej lekárničke. Sedemdňové balenie antihistaminika patrí medzi voľne predajné lieky. Po jednej-dvoch tabletkách záchvat zvyčajne ustúpi. Ak záchvat neprestane, pacient musí vyhľadať lekársku pomoc. Pacient, ktorý už vie, že má alergiu alebo astmu, je poučený. Užíva dlhodobo protizápalové lieky. Pomocou tzv. uvoľňovačov v spreji záchvat u väčšiny pacientov prejde. Ak sa tak nestane, musí vyhľadať pohotovostnú službu. Takýto pacient tiež má očné kvapky a nosový sprej a v prípade potreby ich môže okrem pravidelnej dávky použiť preventívne alebo ako prvú pomoc.
Je pravda, že 40 % ľudí neliečených na alergiu končí s astmou?
-- Niektoré štatistiky uvádzajú, že až 50 % neliečených pacientov s nádchou končí s astmou. A naopak, ak sa alergická nádcha lieči až v polovici prípadov, dokážeme ochoreniu predchádzať.
Aké výhody má liečený pacient?
-- V rámci prevencie robí veľa pre svoje ochorenie. Neliečené alergické ochorenie, aj také, ktoré sa zdá banálne, sa môže zhoršovať rozširovaním alergénov. Súčasná liečba je veľmi pohodlná. Ide väčšinou o jednu tabletku denne. Tabletky neuspávajú, neovplyvňujú schopnosť viesť motorové vozidlo. Adekvátne liečený pacient nie je ničím obmedzovaný, môže žiť plnohodnotný život. Upozorňujem však, že ani jeden z liekov, či sú to tabletky, očné kvapky, nosné spreje, alergika z alergie nevyliečia. Alergiu treba vnímať ako určitú vlastnosť organizmu, ktorú si väčšinou pacient nesie so sebou po celý život. Liečba je dlhodobá a často aj celoživotná. Z farmakologickej liečby sa však vymyká liečba pomocou alergénovej vakcíny. Ak sa nám podarí zistiť alergén, ktorý je príčinou alergie i spúšťačom ťažkostí, vyrobíme z neho vakcínu a podáme pacientovi. Jej podávaním v priebehu 3 až 5 rokov však naučíme imunitný systém precitliveného jedinca svoj alergén tolerovať. Vakcínou môžeme celkom vyliečiť najmä mladých alergikov.
Môže alergiu vyprovokovať aj stres?
-- Stres nie je vyvolávačom alergie. Alergia je zapísaná v našich génoch, je vrodená, ale i získaná z alergického prostredia, kde sú rôzne alergény. Medzi typické spúšťače patrí napríklad infekcia. Jedným zo spúšťačov môže byť aj stres. Dlhodobý, pretrvávajúci stres naruší imunitné pochody v organizme, pretože bunky imunitného a nervového systému veľmi úzko spolu komunikujú. Nervové bunky, ak sme dobre naladení, v pohode, vyplavujú endorfíny, ktoré pozitívne ovplyvňujú aj stav nášho imunitného systému. Naopak, pri dlhodobej depresii, pocite nešťastia, zlej nálade alebo veľkom pracovnom, rodinnom i osobnom strese sa vyplavujú zlé pôsobky a tie môžu negatívnym spôsobom zmeniť imunitný systém.
Čím sa dá "nakŕmiť" imunitný systém?
-- Zdravá životospráva platí pre všetkých ľudí, nie iba pre alergikov či astmatikov -- pestrá strava, jesť viackrát za deň v malých porciách. Pracovný stres kompenzovať aktívnym oddychom s dostatkom pohybu, chôdze, v kombinácii s plávaním, bicyklovaním, turistikou. Tieto opatrenia sú zdravé pre všetkých, nielen pre alergikov. Žiaľ, zdravou životosprávou sa z alergií nevyliečime. Pri alergických prejavoch pacient musí vyhľadať lekára.
Kde hľadať prvú pomoc pri alergii? Existuje horúca linka pre alergikov tak ako v minulosti?
-- Žiaľ, horúca linka pre alergikov skončila na nedostatku financií. Nemáme sponzora na jej obnovenie. V prípade alergie treba vyhľadať praktického lekára, ten posúdi, či ide o alergiu, zabezpečí potrebné vyšetrenie a pacienta pošle k odborníkovi.
Viete že...
-- Ak sa človek stretne s látkou, na ktorú je alergický (tzv. alergén), antigén ju okamžite identifikuje a zareaguje. Rôzne typy alergických reakcií majú rôzny reakčný čas. U niekoho je to niekoľko dní a u iného iba niekoľko minút.
-- Predispozíciu na alergiu možno zdediť. Štatistiky dokazujú, že ak jeden z rodičov je alergik, je až 30-percentná pravdepodobnosť, že u jeho dieťaťa vznikne alergické ochorenie. Ak sú obaja rodičia alergici, pravdepodobnosť je až 60-percentná. Nie je to však pravidlo, preto sa môže stať, že dedičný predpoklad "preskočí" jednu generáciu.
-- Peľová alergia môže vzniknúť v ktoromkoľvek veku. Rizikové obdobie je od 8 do 20 rokov. Alergia však môže vzniknúť aj v oveľa nižších i oveľa vyšších vekových kategóriách.
-- Precitlivenosť na ovocie a zeleninu je často spojená s peľovou alergiou.
Rady pre alergikov:
-- Počas dňa sa častejšie sprchujte, umývajte si vlasy a vymeňte odev.
-- Dodržiavajte dietetické opatrenia podľa rady lekára.
-- Vyhýbajte sa potravinám, ktoré môžu obsahovať peľ, napr. niektoré čaje, med... U niektorých pacientov môže skrížená konzumácia niektorých druhov zeleniny a ovocia vyvolať ťažké alergické prejavy.
-- Nefajčite a úplne vylúčte fajčenie z celého bytu. Nepoužívajte dráždivé spreje, rozpúšťadlá, aromatickú kozmetiku...
-- V prípade ťažkého ochorenia v obytných priestoroch umiestnite zvlhčovače vzduchu a čističku vzduchu.
-- Používajte ľahko umývateľný nábytok, uzatvorené vitríny a knižnice.
-- Prach utierajte vždy navlhko. Vysávajte pomocou špeciálneho vysávača s viacnásobnou filtráciou vzduchu.
-- Nevhodný je chov akýchkoľvek domácich zvierat.
-- Každý alergik by mal mať pri sebe legitimáciu alergika.
StoryEditor