Amerika chce zvyšovať vzdelanosť

Decentralizácia školstva môže mať nielen výhody, ale aj nevýhody. K nim napríklad patrí fakt, že mnoho detí sa ocitá mimo školy, mimo jej dosahu. Preto bol v roku 2002 v USA schválený program No Child Left Behind. Jeho základnou myšlienkou je do konca roku 2014 dosiahnuť, aby každé dieťa ovládalo štátom definovaný vzdelávací štandard.

Sledovať pokroky žiakov
Pre jednotlivé štáty to okrem iného znamená, že budú musieť sledovať vzdelávacie pokroky žiakov z rôznych skupín - etnických, rasových, zdravotne hendikepovaných , ekonomicky slabých, prisťahovalcov. Táto analýza vytvorí školám priestor na to, aby mohli identifikovať skupiny žiakov, ktorí potrebujú dodatočnú pomoc pri dosahovaní kvalitných vzdelávacích výsledkov. Príslušné školy môžu potom dostať granty na programy vzdelávania žiakov, učiteľov a motivovanie rodičov, aby podporovali svoje deti vo vzdelávacích cieľoch. Každý rok sa merajú vzdelávacie pokroky žiakov, ktoré učitelia doplňujú o prednosti a slabé stránky príslušných žiakov. Toto je cesta, ktorá má pomôcť nastaviť spôsob výučby tak, aby každý žiak splnil štandard. Okrem toho, riaditeľ školy môže použiť získané informácie na rozhodovanie o tom, kam investovať zvýšené zdroje.
V súčasnosti dostávajú školy na jedného žiaka z verejných a štátnych zdrojov vyše 7-tisíc USD ročne. Na program No Child Left Behind bola v rokoch 2003 - 2004 vynaložená dotácia vo výške viac ako 23 mld. USD.
V rámci tohto projektu sú žiaci testovaní z čítania, matematiky a prírodných vied od tretieho až po ôsmy ročník. Každý štát, školský obvod i škola sú povinné vykázať každoročný pokrok všetkých žiakov vo vzťahu k štandardom. Dôraz sa kladie na žiakov zo sociálne slabého prostredia, etnických menšín a tých, ktorých materským jazykom nie je angličtina. Výsledky majú za cieľ merať individuálne výsledky žiaka, ale aj kvalitu školy, školského obvodu, ba aj štátu.

Predškolská výchova
Jej súčasťou sú predškolské centrá a materské školy. Aj v tejto oblasti jestvuje štátom podporovaný program pre deti zo sociálne slabých rodín Head Start. Do predškolských zariadení chodí viac ako 64 percent 3- až 5-ročných detí. Až 52 percent týchto detí navštevuje celodenné predškolské zariadenia. Väčšina 5-ročných detí navštevuje verejné predškolské zariadenia. Väčšina základných škôl ponúka aj predškolskú prípravu.

Základné a stredné školy
Základné a stredné vzdelávanie trvá v USA 12 rokov. Organizácia týchto dvoch stupňov vzdelávania sa výrazne odlišuje v jednotlivých amerických štátoch a školských obvodoch. Všeobecne vo väčšine prípadov platí, že základná škola trvá 6 až 8 rokov, stredné vzdelanie pokračuje v dĺžke 4 až 6 rokov. Posledné 4 roky strednej školy majú pomenovanie high school. Vzdelávací proces sa končí spravidla v 17. až 18. roku veku žiaka. Absolventi môžu pokračovať na technických a učňovských vzdelávacích inštitúciách, dvojročných miestnych alebo nižších colleges alebo v štvorročných colleges alebo univerzitách.
Priemerná základná škola má v USA okolo 470 žiakov, priemerná stredná škola okolo 700 žiakov.
Stredné vzdelávanie sa obyčajne člení na dve časti: stredná škola - middle (alebo junior high school) a high school.
Dĺžka povinnej školskej dochádzky sa v USA odlišuje. V 30 štátoch je do 16. roku veku, v 9 štátoch do 17 rokov a v 11 štátoch, plus Washington DC, do 18. roku veku.
Žiaci používajú učebnice podobne ako u nás, v niektorých školách sa nosia školské uniformy. Prevažná väčšina škôl a tried je zmiešaná, ale sú ešte aj čisto chlapčenské alebo dievčenské triedy. Jestvujú ale aj súkromné čisto dievčenské triedy. Dĺžka školského roka je 180 dní, pričom školský rok sa začína koncom augusta alebo začiatkom septembra a končí sa v júni. Prázdniny sú podobne ako u nás, v decembri dva týždne, a jeden týždeň v marci alebo apríli. Školský deň trvá zvyčajne od ôsmej rána do 15. hodiny popoludní.
Nižší stupeň základnej školy absolvujú žiaci v triede s jedným učiteľom pre všetky predmety. Zvyčajne majú žiaci k dispozícii aj telocvičňu a knižnicu 1- až 2-krát týždenne. Žiaci majú denne obedňajšiu 30-minútovú prestávku. Vo väčšine základných škôl sa vyučovanie nečlení na vyučovacie hodiny. Učitelia rozhodujú, koľko času budú venovať jednotlivým predmetom podľa potrieb žiakov.
Vyučovací deň na strednej škole sa obyčajne skladá z 5, resp. 6 vyučovacích blokov s krátkymi prestávkami. Každý študent strednej školy má svoj vlastný rozvrh, ktorý určujú rodičia, škola a študent podľa individuálnych záujmov, študijných cieľov a schopností. Učitelia na stredných školách zvyčajne zostávajú vo svojich triedach a študenti menia učebne podľa svojich individuálnych rozvrhov.

Curriculum a štandardy
Jednotlivé štáty stanovujú školám všeobecné curriculá. Školské obvodné úrady alebo samotné školy rozhodujú o učebniciach a spolu s učiteľmi stanovujú individuálne obsahy vzdelávania podľa schopnosti žiakov.
Na nižšom stupni základnej školy nie sú žiaci ešte individuálne rozdeľovaní podľa schopností, ale v rámci tried môžu byť vytvárané skupiny žiakov, ktoré sú tvorené podľa schopností najmä v oblasti čítania a matematiky.
Na stredných školách je každému žiakovi tvorený individuálny študijný plán. V 9. až 12. triede ho obvykle tvorí štvorročný kurz angličtiny, histórie alebo sociálnych vied, trojročný kurz matematiky, trojročný prírodných vied, dvojročný kurz cudzieho jazyka, dva roky umenia, štyri technického a obchodného vzdelávania, jeden rok počítačov a dva alebo tri roky iných predmetov. Väčšina študentov maturuje na high school vo veku 17. až 18. rokov.
V priebehu 90. rokov väčšina štátov USA vytvorila jednoznačný vzdelávací štandard, ktorý definuje vstupy a výstupy. Takmer všetky štáty zaviedli akademický štandard opisujúci, čo musia študenti vedieť a byť schopní používať v matematike, jazyku, prírodných vedách a spoločenských vedách. Väčšina štátov má navyše štandardizovaný obsah a výkonnostný štandard definujúci dostatočnú a pokročilú úroveň. Diskusia sa vedie o úrovni týchto štandardov, či sú vysoké alebo nízke, či sú dostatočne jasné a relevantné. Študenti dostávajú hodnotenie opisujúce ich akademickú výkonnosť a úroveň v každom predmete. Na hodnotenie sa používa stupnica od A do F. Niekedy, hlavne na stredných školách, sa toto hodnotenie vyjadruje aj v číselnom variante.
Postup žiaka do ďalšieho ročníka závisí od triedneho hodnotenia. Pokiaľ je hodnotenie slabé a učiteľ je presvedčený, že žiak nie je pripravený postúpiť do ďalšieho ročníka, opakuje ročník. Pri tomto rozhodnutí hrajú dôležitú úlohu aj rodičia. Na základnej škole je opakovanie ročníka výnimočnou vecou.
Vo všetkých štátoch sa používajú testy overujúce úroveň a pokrok žiakov. Sú v súlade s akademickými a výkonnostnými štandardmi. Niekde sa používajú testy rôznych súkromných spoločností, inde testy tvoria na školách.
Okrem toho sa robí národné testovanie pod dohľadom Národného ústavu pre meranie vzdelávacích výsledkov (NAEP). Testovanie sa každoročne robí na vybranej vzorke žiakov a škôl s tým, že výsledky nie sú individuálne dostupné. Mnoho škôl sa zúčastňuje aj na rôznych medzinárodných porovnávacích testovacích aktivitách.
Meranie kvality je jedným z významných prvkov posunu kvality škôl a lepšej školskej politiky v štáte.

Školské stravovanie a doprava
Školy sú komplexnými inštitúciami, ktorých súčasťou je aj školské stravovanie. K školám patria školské jedálne, ktoré ponúkajú obedy. Na niektorých miestach si žiaci nosia stravu z domu. Asi jedna tretina žiakov v USA dostáva obedy zdarma, alebo za znížené ceny. Dotáciu poskytuje federálna vláda.
Pre žiakov s bydliskom mimo dochádzkovej vzdialenosti majú žiaci bezplatnú dopravu školskými autobusmi. Veľa rodičov dováža svoje deti do školy vlastnými autami, študenti starší ako 16 rokov chodia do školy neraz vlastnými autami.

Súkromné školy
Súkromné školy tvoria 24 percent všetkých základných a stredných škôl v USA, pričom ich navštevuje 10 percent spomedzi všetkých žiakov. Na týchto školách vyučuje 12 percent amerických pedagógov. Zo skupiny súkromných škôl je 79 percent cirkevných. Tieto cirkevné školy sú od štátu nezávislé. V USA je odluka cirkvi od štátu a školy nie sú štátom ani dotované. Financované sú iba zo súkromných zdrojov, z fondov, od cirkví a zo školného, ktoré je na základných a stredných školách v priemere 4 700 USD ročne.
Okrem toho sa asi 2 percentá žiakov vo veku 5 až 17 rokov vzdelávajú formou domáceho vzdelávania.

Náboženstvo
Vo verejných školách nie je povolená náboženská výučba. O náboženstve sa žiaci učia v jednotlivých predmetoch ako je literatúra, dejepis, sociálne vedy a pod. Rodičia, ktorí chcú, aby ich deti mali náboženskú výučbu, môžu dať svoje deti do cirkevných škôl.
Tento princíp sa uplatňuje asi aj preto, že žiaci v USA reprezentujú azda každý národ a etnikum, ale aj náboženstvo z ktoréhokoľvek kúta zeme. Najbohatšia skladba žiakov je školských obvodoch Los Angeles, New York, Washington a Chicago. Priemer ukazuje, že vo verejných školách je 61 percent bielych, 17 percent čiernych, 16 percent Hispáncov, 4 percentá ázijských alebo tichomorských potomkov obyvateľov a 1 percento pôvodných obyvateľov Ameriky.

Jazyky
Hlavným jazykom USA je angličtina, ktorú sa učia všetci žiaci vo všetkých školách. Je to hlavný komunikačný prostriedok v štáte. V školách sa okrem toho učí aj ďalších vyše 400 národných jazykov žiakov. V niektorých, najmä základných školách, kde majú žiaci problémy s angličtinou, kvôli svojmu pôvodu sa učia v materinskom jazyku paralelne s angličtinou. Viac ako 9 % všetkých žiakov do 12. triedy sa považuje za žiakov s obmedzenými možnosťami a znalosťami angličtiny.

Učitelia v USA
Americkí učitelia základných a stredných škôl získavajú svoje odborné pedagogické vzdelanie na štvorročných vysokých školách (colleges) a univerzitách. Obsah vzdelávania je odlišný v jednotlivých štátoch, kde školy sídlia. Väčšina učiteľov musí absolvovať postgraduálne vzdelávanie s väčším či menším počtom rôznych skúšok, aby si udržali svoju pedagogickú odbornosť.
Prevažná väčšina učiteľov má magisterský stupeň vzdelania. Niektoré štáty zavádzajú aj alternatívne formy pre vyškolenie nových učiteľov, najmä takých, ktorí prichádzajú do škôl z praxe v iných odvetviach. Všeobecne platí, že učitelia verejných škôl musia mať príslušnú kvalifikáciu pre učiteľskú licenciu podľa zákonov štátu, kde učia. Väčšina amerických učiteľov učí v rovnakom ročníku ten istý predmet niekoľko rokov a iba výnimočne učia tých istých študentov viac ako jeden rok. V dôsledku rastu počtu žiakov, náročnosti práce, odchodu mnohých učiteľov do dôchodku, únavy učiteľstva, sa stáva kvalita učiteľov v USA čím ďalej tým väčším problémom. USA preto vyvíjajú rôzne aktivity na získanie učiteľov z Európy, ale aj iných častí sveta. V súčasnosti je možné, aby aj napríklad nezamestnaní učitelia niektorých predmetov zo Slovenska mohli pôsobiť na amerických základných a stredných školách. Podmienkou je kvalita a znalosť angličtiny.
Učitelia tvoria v USA v priemere 52 percent všetkých školských zamestnancov, školských úradníkov sú 2 percentá, riaditeľov a ich zástupcov a asistentov taktiež 2 percentá. Pomocných učiteľov je 11 percent.