Šesťsto metrov pod hladinou Atlantiku, v ľadovej vode a úplnej tme, leží potopená loď z čias americkej občianskej vojny. Takmer jeden a pol storočia bola strážená len občasnými návštevami žralokov. Dnes sa nad troskami kolesového parníka vznáša podmorský robot. Prehľadáva ju lúčmi halogénových svetiel a špeciálnymi kamerami, ktoré dovidia aj do tých najtajnejších zákutí vraku. Manipulačné ramená presúvajú trosky z miesta na miesto, aby sa dostali k najcennejšiemu nákladu lode -- zlatým minciam. Koľko ich je? Nikto presne nevie, ale ich počet sa odhaduje na 20- až 30-tisíc.
Vysoko hore na hladine sa kolíše záchranárska loď Odyssey Explorer. Začína sa hurikán. Malé, len 80 metrov dlhé plavidlo nie je na takéto počasie stavané. Po palube sa začínajú kotúľať neupevnené predmety a je čoraz viac jasné, že Odyssey bude musieť opustiť miesto nálezu. Dvaja muži v dobre stráženej kajute na konci lode to však nevnímajú. Na stole pred nimi ležia tisícky zlatých a strieborných mincí. Mince boli vytiahnuté z parníka SS Republic, ktorý sa na tomto mieste potopil pred takmer 140 rokmi.
Z New Yorku do New Orleansu 18. októbra 1865 vyplávala loď SS Republic. V USA sa práve skončila občianska vojna, ktorá za sebou zanechala zdevastovanú ekonomiku, najmä na porazenom Juhu. Víťazný Sever sa zachoval veľkoryso a vyslal na pomoc niekoľko lodí s najrozličnejším nákladom. Bol medzi nimi aj Republic, pekný kolesový parník postavený v roku 1853. Ako bolo vtedy zvykom, okrem parných kotlov a páru bočných kolies mal Republic aj vysoké sťažne s pomocnými plachtami. Loď však mala smolu. Už 22. októbra sa dostala do prudkého hurikánu a dva dni bojovala s vetrom a vysokými vlnami. Potom zlyhali kotly. Dvadsaťdva členov posádky i 59 pasažierov bojovalo o život a robilo všetko možné, aby loď udržali na hladine. Na odľahčenie lode postupne vyhádzali do mora skoro všetok náklad. Nič nepomohlo a 25 októbra 1865 zlyhali pumpy na odčerpávanie vody a do lode sa začala valiť morská voda. Posádka i cestujúci nastúpili do záchranných člnov, kde pre všetkých nebolo dosť miesta a tak posádka urýchlene zhotovila improvizovanú plť. Stroskotanci zamierili k pobrežiu. Takmer zázrakom prežilo 42 ľudí, medzi nimi aj všetky ženy a deti. Ale všetok náklad klesol spolu s loďou na morské dno do hĺbky 1 700 stôp. Medzi nimi aj zlaté mince v hodnote 400-tisíc dolárov. Ale pozor, hovoríme o dolároch z roku 1865. Súčasná cena 20- až 30-tisíc zlatých mincí rozosiatych po dne Atlantiku sa odhaduje na 120 až 180 miliónov dolárov.
Hľadači pokladov
Greg Stemm a jeho partner John C. Morris si kúpili prvý podmorský robot už v roku 1987. Viedlo ich k tomu presvedčenie, že hlboké more je na hľadanie a vyťahovanie pokladov lepšie, ako plytké pobrežné vody. Vlny, búrky a podmorské prúdy majú pri pobreží omnoho väčšiu silu. Okrem toho sú lode pri pobreží ľahko dostupné aj pre amatérskych vykrádačov vrakov. Ich prvým úlovkom bola španielska obchodná loď zo 17. storočia, ktorá stroskotala v Mexickom zálive neďaleko floridského mysu Key West. Stemm a Morris z nej vytiahli 17-tisíc rôznych predmetov, od lodných trámov až po džbány na olivový olej, ale aj perlový náhrdelník a zlatú reťaz. Nálezy mali hodnotu niekoľko miliónov dolárov -- práve na pokrytie nákladov a skromný plat. Odvtedy sa Stemm s Morrisom rozhodli zamerať sa len na bohaté vraky -- ako SS Republic. V roku 1996 založili Stemm s Morrisom spoločnosť Odyssey Marine Exploration, ktorá disponuje rovnomenným plavidlom špecializovaným na potápačské operácie.
Stemm a Morris o Republicu vedeli už od roku 1991, ale trvalo im dvanásť rokov, kým ho našli. V júli 2003 sa dostali na pozíciu približne 100 míľ juhovýchodne od prístavu Savannah v štáte Georgia. Po prehľadaní 1 500 štvorcových míľ sonar konečne na obrazovke vykreslil zaujímavý obrys. Posádka poslala na dno malý robot. Najprv sa zjavil fascinujúci obraz lopatkových kolies a parného stroja. Potom sa ukázal lodný zvon. Dali sa na ňom prečítať písmená "...ssee". Republic sa pôvodne volal Tennessee. Bolo zrejmé, že expedícia uspela.
V ďalšej fáze sa do vyťahovania pokladu zapojila najmodernejšia technika. Srdcom celej operácie je Zeus, diaľkovo riadené vozidlo (remotely operated vehicle, ROV) alebo ak chcete, špičkový podmorský robot, ktorý posádke lode v takmer šesťstometrovej hĺbke nahrádza oči aj uši. Poháňaný motorom s výkonom 250 konských síl, je sedemtonový robot prepchatý optickým vláknami, kamerami a najmä manipulačnými chápadlami, ktoré môžu narábať aj s najjemnejšími nálezmi. Vákuový systém nasáva zlaté mince a iné artefakty do špeciálneho kontajnera a potom ich dopravuje na palubu.
Už prvé snímky, ktoré Zeus urobil, nenechali nikoho na pochybách. Vŕšili sa na nich celé kopy zlatých mincí. Robot doteraz urobil vyše 7 000 kvalitných fotografií, ktoré boli prenesené do počítača. Pomohli vytvoriť detailnú podmorskú mapu miesta stroskotania. Teraz si stačí zvoliť ľubovoľné miesto, zväčšiť si ho na monitore počítača, a ak je tam niečo zaujímavé, Zeus pre to dôjde. Odyssey môže na mori pracovať nerušene. Miesto stroskotania je dosť ďaleko od brehu na to, aby si na poklad nerobila nárok americká vláda, ale dosť blízko, aby udelila firme výlučné právo na hľadanie pokladu vo výsostných vodách USA.
"Je to takmer také dobré, ako keby ste boli tam dolu," hovorí archeológ projektu Neil C. Dobson. "V skutočnosti je to ešte lepšie, lebo sa môžete dostať tak blízko." Dobson je jedným zo 42 účastníkov záchrannej operácie a ostatní ho prezývajú "hĺbkomorský kovboj". Väčšina nálezov sa nachádza na relatívne malom území s rozmermi 13 x 40 metrov. Na palube sa okrem šiestich členov bežnej posádky tiesnia aj členovia filmových štábov a zástupcovia všetkých možných médií. Čestné miesto zaujímajú fotografi z časopisu National Geographic. Prvým nálezom bola veľká sklenená fľaša. Na povrch sa dostala 4. augusta 2003. Za ňou už nasledovalo vyše 50 mincí a 300 ďalších nálezov vrátane lodného zvonu.
Dá sa na poklade zbohatnúť?
"Našli sme všetko možné," hovorí Greg Stemm, teraz výkonný riaditeľ Odyssey Marine Exploration. "Od konzervovanej omáčky so zeleným korením, cez šampanské až po horčicu. Sú výborne zachované a rozprávajú nám nádherný príbeh o tom, čo americký Sever posielal Juhu po vyhratej vojne." Ľadová hlbočina pomáha konzervovať aj iné veci. Vo vynikajúcom stave sú napríklad strieborné mince, ktoré v mori obyčajne korodujú. Začiatkom augusta 2003 sa robot dostal na miesto, kde mal ležať lodný trezor. Najprv sa objavila hŕstka mincí, potom nasledovali ďalšie. "Vyzeralo to ako rozsypané omrvinky a zrazu tam bola celá kaskáda zlatých mincí."
Do konca septembra 2004 Odyssey Marine Explorations vyzdvihla z vraku vyše 51-tisíc mincí, drvivá väčšina z nich však boli strieborné doláre. Zlatých mincí sa našlo zatiaľ len asi dvetisíc. Medzi nimi sú však najkvalitnejšie exempláre 20- a 30-dolárových mincí vyrazených medzi rokmi 1838 až 1865. Ich uvádzacie ceny sa na numizmatických aukciách pohybujú od 5- do 75-tisíc dolárov za kus. Okamžite sa stali zberateľskou lahôdkou, nielen pre svoju vzácnosť, ale aj pre príbeh s nimi spojený.
V septembri 2004 oznámila Odyssey predbežné hospodárske výsledky za druhý štvrťrok. Spoločnosť mala za tento kvartál hrubé príjmy vo výške 6,2 milióna dolárov a anaulizovaný príjem dosiahol 9,6 milióna dolárov. Bližšie podrobnosti sa investori môžu dozvedieť na stránke www.shipwreck.net. Firma by si trúfla aj na vyššie príjmy, ale jej námorné operácie boli rušené hurikánmi, ktoré na jeseň 2004 doslova spustošili väčšinu Floridy. Zlaté mince vytiahnuté z morského dna mali napriek tomu zázračný účinok na cenu akcií Odyssey Explorer. Tá sa za pár týždňov zvýšila z 1 na 5,5 dolára. Trhová kapitalizácia spoločnosti (firma je kótovaná na AMEX-e) sa zvýšila na 150 miliónov dolárov, čo zhruba zodpovedá odhadovanej cene pokladu.
Stemm sa domnieva, že hlavný príjem nebude pochádzať z predaja mincí ako zlatého platidla, ale z kultúrnej a historickej hodnoty nálezov. Predaj navigačných prístrojov SS Republic, aukcia historických predmetov a zriadenie osobitného múzea by mali priniesť väčší zisk ako je hodnota samotného zlata a striebra. Okrem toho sa plánuje aj zriadenie spoločnosti zameranej na dobrodružný cestovný ruch. Niekoľko milionárov si už zaplatilo cestu v ponorke, aby sa dostali k Titanicu ležiacemu v 4-kilometrovej hĺbke. Prečo by mal Republic byť horší?
Nie každý je však taký optimistický. Kevin J. Crisman, podmorský archeológ z Texaskej Univerzity tvrdí, že lovci pokladov radi preháňajú odhadovanú hodnotu nálezov. Záujemcovia o akcie Odyssey Marine Exploration si zväčša neuvedomujú, že spolu s pokladom si kupujú aj poriadnu kopu rizika. Podmorské prúdy mohli odplaviť veľkú časť mincí niekam inam. Záchranárske akcie ohrozujú hurikány. A trhová hodnota pokladu nemusí byť taká, akú ju udáva Odyssey. Ak firma skutočne vytiahne 20-tisíc zlatých mincí, ich priemerná historická hodnota klesne. "Počkajme, kým usadne rozvírené bahno," hovorí Crisman.
Čo skrýva HMS Sussex
Odyssey však nespí na vavrínoch. Už 10 rokov pripravuje ďalší projekt. Neďaleko Gibraltáru sa v roku 1694 potopila britská vojnová loď HMS Sussex. Loď viedla britskú vojnovú flotilu v Stredozemnom mori do vojny s flotilou francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Britská vlajková loď sa za jednej februárovej noci plavila cez Gibraltársku úžinu, keď je zachytil náhly poryv víchrice vanúcej zo severnej Afriky. Admirál flotily Francis Wheeler sa zúfalo snažil natočiť lodné plachty, ale už bolo neskoro. Poryvy vetra naklonili loď na bok a do lode sa cez 80 delových strieľní nabrala morská voda. HMS Susex klesol na morské dno a spolu s ním aj ďalších 12 lodí. Bola to dokonalá katastrofa, okrem dvoch námorníkov všetci zahynuli. Z HMS Sussex more vyplavilo na vápencové brehy Gibraltáru len zakrvavené telo admirála oblečené v nočnej košeli. Uplynuli tri storočia, kým jeden historik neprišiel na to, že HMS Sussex skrýva okrem kostier námorníkov aj veľký zlatý poklad. Na svojej palube mala zlaté mince v neuveriteľnej váhe deviatich ton. Takmer milión libier šterlingov vo vtedajších cenách. Boli určené ako úplatok pre vojvodu Savojského, aby vo vojne podporoval Britániu. Súčasná hodnota pokladu sa odhaduje na 1 miliardu libier. HMS Sussex by sa tak stala loďou s najväčším zlatým pokladom v histórii ľudstva a prekonala by aj poklad vytiahnutý zo španielskych galeon Atocha a Margarita v 80. rokoch minulého storočia.
Proti vyzdvihnutiu lode protestujú archeológovia a pamiatkari. Žiadajú, aby bola loď ponechaná na svojom pôvodnom mieste ako prírodné podmorské múzeum. "Komerčné využívanie kultúrneho dedičstva uchovaného pod vodou sa v žiadnom prípade nedá zlúčiť s ochranou a správou pamiatok," tvrdí vo svojom vyhlásení Medzinárodná rada pre pamiatky. Faktom však je, že potopené lode nie sú žiadnou vzácnosťou. Ako uvádza UNESCO, za celú históriu ľudstva sa potopilo vyše 3 milióny lodí a väčšina z nich sa už rozpadla, alebo k tomu rýchlo speje. "Už sa vám niekedy stalo, že vám do mora spadol skrutkovač a o mesiac neskôr ho more vyplavilo nazad? Ak áno, bol v pôvodnom stave? Oceán má svoje cesty, ktorými vracia veci späť prírode. Uchovanie nedotknutej veci na jednom mieste je nezmysel," tvrdia lovci pokladov. V roku 2001 87 krajín ratifikovalo medzinárodnú zmluvu zameranú na ochranu podmorského kultúrneho dedičstva. V dôsledku sporov medzi rozvojovými a vyspelými krajinami však nedošlo k prijatiu opatrení na vynútenie tejto zmluvy. V praxi neexistujú pravidlá na koordináciu archeologických prác v medzinárodných vodách.
Na stopu HMS Sussex priviedol firmu anonymný historik. Ten našiel v roku 1995 v archíve doklad o tom, že na palube lode bolo aj 800-tisíc zlatých piastrov určených pre vojvodu Savojského. Lovci pokladov z Odyssey potom preskúmali 400 štvorcových míľ morského dna neďaleko Gibraltáru za použitia sonarov, bathymetrických prístrojov a podmorských robotov. O tom, že aj v minulosti išlo o rušnú námornú cestu svedčilo 418 vrakov, ktoré tento prieskum identifikoval ako potenciálne ciele. Najstaršie z nich mali vyše dvoch tisícročí. Ale len jedna loď mala na palube 80 bronzových kanónov. Hľadanie trvalo 10 rokov a firmu prišlo na 1 milión dolárov.
Hodnota nákladu HMS Sussex je pravdepodobne väčšia ako pri lodi Republic. Tentoraz ho však Odyssey bude musieť zdieľať s Veľkou Britániu, ktorej náklad patrí. Podľa zmluvy medzi firmou Odyssey a vládou Jej Veličenstva dostane Odyssey 80 % z prvých 45 miliónov dolárov, ktoré získa z predaja nákladu a 50 % zo zvyšku. Okrem toho spoločnosť musí strpieť na svojej palube celý tím vládou vyslaných archeológov. Nuž čo, miesto vojny medzi lovcami pokladov a archeológmi sa začali stavať mosty porozumenia.