(Dokončenie z piatka 22. novembra)
Podľa § 187 ods. 3 Zákonníka práce nezodpovedá zamestnávateľ za škodu na súkromnom motorovom vozidle zamestnanca iba vtedy, ak zamestnanec použije motorové vozidlo na pracovnú cestu bez jeho písomného súhlasu. Z hľadiska výkladu tohto paragrafu je dôležité vymedzenie pojmu cestné motorové vozidlo. Motorové vozidlá sa na účely vyhlášky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách členia na tieto kategórie:
a) kategória L -- motorové vozidlo s dvoma kolesami alebo vozidlo s tromi alebo štyrmi kolesami,
b) kategória M -- motorové vozidlo najmenej so štyrmi kolesami, určené na prepravu osôb,
c) kategória N -- motorové vozidlo najmenej so štyrmi kolesami určené na prepravu nákladov,
d) kategória O -- prípojné nemotorové vozidlo,
e) kategória T -- zvláštne motorové vozidlo (traktor),
f) kategória S, zvláštne motorové a nemotorové vozidlo (pracovný stroj),
g) kategória R -- ostatné vozidlá.
Cestné motorové vozidlá sa členia podľa druhu na:
a) motocykle,
b) trojkolky a štvorkolky,
c) osobné automobily,
d) autobusy,
e) nákladné automobily,
f) špeciálne automobily,
g) ťahače,
h) prípojné vozidlá,
i) traktory,
j) pracovné stroje,
k) ostatné vozidlá.
Osobný automobil je motorové vozidlo kategórie M1
Autobus je motorové vozidlo kategórie M2 alebo M3, môže byť jednopodlažné alebo dvojpodlažné, a to aj v kĺbovom vyhotovení, konštrukciou a svojím vybavením určené na niektoré druhy prepravy osôb (mestskú, prímestskú alebo diaľkovú).
Nákladný automobil je motorové vozidlo kategórie N
Základné názvoslovie v STN 30 0024 cestné vozidlá rozdeľuje na motorové vozidlá a prípojné vozidlá. Cestným motorovým vozidlom sa rozumie vozidlo poháňané vlastným motorom. Prípojné vozidlo je cestné vozidlo, ktoré nemá vlastný zdroj pohonu a je určené na to, aby bolo ťahané motorovým vozidlom. Motorové vozidlá sa podľa tejto normy rozdeľujú na automobily (osobný automobil, autobus, nákladný automobil, špeciálny automobil, ťahač prívesu a ťahač návesu) a na motocykle a mopedy.
Za použitie cestného motorového vozidla patria zamestnancovi dva druhy náhrad, a to:
a) sadzba základnej náhrady za každý 1 km jazdy,
b) náhrada za spotrebované pohonné látky.
Obidve náhrady majú nárokový charakter. V prípade, ak zamestnanec použije na pracovnú cestu firemné vozidlo (vozidlo zamestnávateľa) alebo vozidlo prenajaté zamestnávateľom, možno do nákladov účtovať len náhradu výdavkov za pohonné látky podľa cien platných v čase použitia vozidla a prepočítaných podľa spotreby vypočítanej aritmetickým priemerom z údajov uvedených v technickom preukaze vozidla. Sadzbu základnej náhrady za 1 km jazdy si zamestnanec v prípade použitia firemného vozidla na pracovnú cestu nárokovať nemôže. Vozidlom zamestnávateľa je aj referentské motorové vozidlo, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné účely (pozri § 6 ods. 6 zákona o daniach z príjmu).
Ak by zamestnancovi, ktorý použil na pracovnú cestu vozidlo zamestnávateľa, vznikli výdavky na pohonné látky, ide o tzv. nevyhnutné vedľajšie výdavky, ktoré mu zamestnávateľ nahradí podľa § 4 ods. 1 ZCN. Rovnako sa budú posudzovať aj výdavky, ktoré vzniknú počas pracovnej cesty, ako napr. výdavky na parkovanie alebo za použitie garáže. Nevyhnutne potrebné vedľajšie výdavky môžu zamestnancovi vzniknúť aj pri použití vlastného cestného motorového vozidla na pracovnú cestu (napr. parkovné, diaľničný poplatok, poplatok za použitie garáže). Ak sa vozidlo použilo na zahraničnú pracovnú cestu, pričom zamestnávateľ poskytol zamestnancovi vreckové, postupuje sa podľa § 14 ZCN. Nevyhnutné vedľajšie výdavky v žiadnom prípade nie sú napr. pokuty, výdavky na opravu motorového vozidla, výdavky na jeho umytie a iné servisné služby. Ak sa na pracovnú cestu použije vozidlo zamestnávateľa, ktoré riadi sám zamestnanec, nepatrí mu základná náhrada podľa ods. 2 a 3. V takomto prípade prináleží len náhrada nevyhnutne potrebných vedľajších výdavkov. Nevyhnutnými vedľajšími výdavkami pri pracovnej ceste vozidlom zamestnávateľa nie sú poplatok za špedíciu, cestná daň platená v cudzine a poplatky za diaľnicu. Ide o sumy, ktoré zamestnanec vynakladá buď z preddavku poskytnutého zamestnávateľom, alebo zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ na zabezpečenie svojej hlavnej činnosti. To znamená, že zamestnávateľ ich uhradí zamestnancovi v plnej výške (pozri § 6 ods. 7 písm. c) ZDP).
Nárokové náhrady za použitie vlastného motorového vozidla
Nárokové náhrady za použitie vlastného motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu upravuje § 7 ZCN. Vymedzenie nárokových zložiek na úhradu výdavkov vynaložených na pracovnú cestu v súvislosti s použitím vlastného motorového vozidla zamestnanca je dôležité najmä z hľadiska daní z príjmov. Podľa zákona o daniach z príjmov:
a) náhrady cestových výdavkov poskytnuté zamestnancovi vo výške určenej v zákone o cestovných náhradách nie sú predmetom daní z príjmov zo závislej činnosti,
b) zamestnávateľ môže úhradu výdavkov do nárokovej výšky uplatniť ako daňový výdavok.
Za použitie cestného motorového vozidla zamestnanca možno do daňových nákladov zahrnúť výdavky vo výške:
a) sadzby základnej náhrady za každý 1 km jazdy,
b) náhrady za spotrebované pohonné látky.
Ad a): Výšku sadzby základnej náhrady za 1 km jazdy upravovalo do 1. 7. 2002 ustanovenie § 7 ods. 2 ZCN. Toto ustanovenie bolo niekoľkokrát novelizované opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Sumu sadzby základnej náhrady za 1 km jazdy nový zákon už neupravuje priamo. Ustanovuje ju opatrenie, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V súčasnosti sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy je:
* pri jednostopových vozidlách a trojkolkách 1,30 Sk,
* pri osobných cestných motorových vozidlách 4,70 Sk.
Do prvej skupiny cestných vozidiel patria jednostopové motorové vozidlá a trojkolky. Pojem "jednostopové motorové vozidlo" sa používa na označenie dvojkolových motocyklov a mopedov. Pojem "trojkolové motorové vozidlo" sa používa na označenie trojkolových mopedov a motocyklov. Osobným cestným motorovým vozidlom sa rozumie motorové vozidlo, ktoré je konštrukčne určené na prepravu len sediacich osôb v počte najviac 9 osôb vrátane vodiča a ich batožín a jeho celková hmotnosť neprevyšuje 3,5 tony. Ak by vznikli pochybnosti, ako zaradiť motorové vozidlo, treba pri bližšej špecifikácii analogicky použiť pojmy v príslušných právnych predpisoch (Vyhláška č. 116/1997 Z. z. a príslušná štátna norma -- STN 30 0024).
Ad b): Náhradou výdavkov za spotrebované pohonné látky sa rozumie suma stanovená v závislosti od počtu najazdených kilometrov, nákupnej ceny pohonných látok platných v čase použitia vozidla a aritmetického priemeru všetkých údajov uvedených výrobcom alebo dovozcom v technickom preukaze motorového vozidla (pozri § 7 ods. 4 ZCN). Okrem sadzby základnej náhrady nemôže zamestnanec uplatňovať už žiadne iné výdavky vzťahujúce sa k zabezpečovaniu prevádzkyschopnosti a funkčnosti vozidla. V paušálnej sadzbe náhrad je zohľadnená amortizácia vozidla, drobné opravy vozidla, jeho údržba, náklady na pneumatiky a pod.
Použitie prívesu
V prípade použitia prívesu k cestnému motorovému vozidlu platí osobitná sadzba základnej náhrady. Príves je prípojné vozidlo, pri ktorom sa len nepodstatná časť jeho celkovej hmotnosti prenáša na ťažné vozidlo. Od prívesu je potrebné odlíšiť náves, ktorým je prípojné vozidlo konštruované na spojenie s ťahačom návesu, pričom sa podstatná časť jeho celkovej hmotnosti prenáša na ťahač návesu. Pri použití prívesu k cestnému motorovému vozidlu sa sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy mohla do 1. 7. 2002 zvýšiť až o 10 %. Znamená to, že pre prívesy neplatila osobitná sadzba základnej náhrady a použitie prívesu zvyšuje sadzbu základnej náhrady určenej pre ťažné motorové vozidlo. Pri použití prívesu k cestnému motorovému vozidlu nový zákon o cestovných náhradách ustanovuje tak, že sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy sa zvýši o 15 %. To znamená, že po 1. 7. 2002 neplatí úprava, ktorá umožňovala takto zvýšiť náhradu aj v prípade iných cestných vozidiel, ako sú osobné, a taktiež umožňovala zvýšenie "až" o 10 % (bol prípustný subjektívny prístup). Z uvedeného vyplýva, že pre prívesy naďalej neplatí osobitná sadzba základnej náhrady a použitie prívesu zvyšuje sadzbu základnej náhrady určenej pre cestné motorové vozidlo. Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť aj na vyššej sadzbe náhrady za použitie prívesu, príp. vyššiu sadzbu si môže účtovať aj samotný podnikateľ. Pritom si však treba uvedomiť, že nárokovou položkou je však náhrada za použitie prívesu spolu so sadzbou základnej náhrady za osobný automobil, ktorá sa zvýši o 15 %. Náhrada nad túto hranicu sa musí hradiť zo zisku po zdanení. ZCN neustanovuje špeciálne sadzby základnej náhrady na 1 km jazdy za používanie nákladných automobilov a autobusov. Nákladným automobilom je automobil, ktorý je svojou konštrukciou určený najmä na dopravu nákladov. Môže ťahať príves; v tom prípade ide o ťahač. Nákladný automobil, ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 3,5 tony, sa označuje ako malý nákladný automobil (dodávkový automobil). Autobusom sa rozumie automobil určený na prepravu osôb a ich cestovných batožín, ktorý má viac ako 9 miest pre sediacich cestujúcich vrátane vodiča. Ak má najviac 16 miest na sedenie pre cestujúcich, nazýva sa mikrobus. Určenie výšky sadzby základnej náhrady v prípade nákladného automobilu a autobusu zákon v ods. 3 tohto paragrafu prenecháva na dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
V ods. 4 je upravená náhrada výdavkov za spotrebované pohonné látky a rozumie sa ňou suma stanovená v závislosti od:
a) počtu najazdených kilometrov,
b) nákupnej ceny pohonných látok platných v čase použitia vozidla a
c) prepočítanej spotreby uvedenej v technickom preukaze vozidla spôsobenom uvedeným v písmenách a) až d) ods. 4.
Počet najazdených kilometrov na pracovnej ceste sa vypočíta podľa hospodárne zjazdnej cesty podľa automapy. Náhrada výdavkov za pohonné látky sa stanoví z najazdených km podľa cien pohonných látok, ktoré boli platné v čase použitia vozidla na pracovnej ceste po prepočítaní z údajov spotreby uvedených v tzv. veľkom technickom preukaze. Za cenu pohonnej látky, platnú v čase použitia vozidla, sa považuje cena doložená dokladom o čerpaní pohonnej látky alebo v zmysle § 35 ZCN cena uznaná ako priemerná cena známa v čase použitia vozidla na trhu.
(Pokračovanie v piatok 29. novembra)