Aká je realita slovenského vysokého školstva v porovnaní so školstvom v postkomunistických krajinách, v porovnaní s Európou a aj so svetom? Kde sa to naše školstvo nachádza?
Slovenské vysoké školstvo má dlhú a bohatú tradíciu. Za posledných dvadsať rokov prebehlo mnoho zmien v snahe ešte viac prehĺbiť kvalitu vysokého školstva. Konečným dôsledkom je, ako nám to ukazujú mnohé štúdie, zaostávanie za regiónom strednej Európy, to znamená bývalými postkomunistickými krajinami, a čoraz väčšie zaostávanie za krajinami západnej Európy, za najlepšími univerzitami vo svete. Toto zaostávanie je tak v oblasti vedeckej činnosti, ako aj vzdelávacej činnosti. Slovenské vysoké školstvo je veľmi uzavreté, veľmi izolované od okolitého sveta, a preto má málo impulzov zvonku, málo podnetov na to, aby sa zdokonaľovalo.
Hovoríte o zaostávaní aj v rámci postkomunistických krajín. Znamená to, že sa slovenskému školstvu nedarí držať krok so školstvom bývalých socialistických krajín?
Možno povedať, že pokrok tu je, avšak robili sme štúdiu o vedeckej činnosti krajín Vyšehradskej štvorky, porovnávali sme pätnásť rokov dozadu a zistili sme, že pred pätnástimi rokmi Slovensko stálo približne na tej istej čiare ako Česká republika, ďaleko pred Maďarskom, Poľskom, a relatívne nie tak zle v porovnaní s Rakúskom. Dnes nás Maďarsko už predbehlo, Česi sa nám ďaleko vzdialili, Poľsko sa rapídne rozvíja a takmer nás dobieha. To znamená, že ten pokrok tu síce nejaký je, ale je nedostatočný na to, aby sme minimálne držali krok s tými ostatnými okolo nás.
Vieme povedať, prečo a pomenovať to, kde je problém? Je to chyba školy, spoločnosti...
Tá chyba bude zrejme na mnohých frontoch. Jednak v nedotiahnutých reformách. Mnohé sa začali, máloktorá sa skončila. Reformy boli často iba formálne, ministerstvo ich spustilo, avšak v skutočnosti neboli uvedené do života. Došlo tu k výraznému podfinancovaniu vysokého školstva, k úniku mozgov z vysokých škôl, a to nielen do zahraničia, ale aj do súkromného sektora. Chýba nám silná stredná generácia vysokoškolských pedagógov atď., atď. Tých problémov je neskutočne veľa.
Môže sa z tejto neutešenej situácie nejakým spôsobom dostať čiastočne aj sama škola? Má nejaké páky na to, aby sa jej situácia zlepšila?
Domnievam sa, že každá vysoká škola má páky na to, aby sa dokázala z tejto situácie dostať. Sú síce obmedzené, keďže väčšina financovania u nás ide najskôr zo štátneho rozpočtu v prípade verejných vysokých škôl, zahraniční pedagógovia sú drahí atď., avšak na druhej strane rektor alebo vysoká škola celkovo má mnohé iné páky, ako stimulovať rast pracovníkov, ako ich správne odmeňovať, motivovať. Škola sa musí jednoducho rozhodnúť, že nejde po kvantite, ale po kvalite. Taká škola sa bude snažiť investovať do svojich pedagógov, bude ich vysielať na zahraničné pobyty a to isté bude robiť aj vo vzťahu k študentom. Bude sa snažiť budovať knižnice a nebude robiť ohromné externé štúdium, ale zameria sa na úzke segmenty a nájde si miesto na trhu. Je to jednoducho biznis plán, ktorý každá vysoká škola musí vytvoriť a realizovať ho.
Často odborníci kritizujú a poukazujú na to, že vedecká činnosť vysokých škôl na Slovensku je na zlej úrovni. Je to kvôli financovaniu školstva, alebo to svedčí o nedostatočnej odbornej zdatnosti učiteľov? V čom je problém?
Aj v jednom, aj v druhom. Problémom je napríklad grantový systém na Slovensku. Je niekoľko grantových štátnych agentúr, avšak ten systém je neprehľadný a finančné prostriedky, ktoré škola dostane, sú relatívne malé. To potom znamená, že ak napríklad škola na nejaký svoj vedecký projekt potrebuje jeden milión, avšak dostane naň iba 300-tisíc, tak síce niečo začne, ale nedokončí, a ten výskum nedotiahne do konca, zostane niekde na polceste. Takto sa dlhodobo veda nedá robiť. A takto sa to u nás robí už 15 -- 20 rokov.
Keďže vaša agentúra, ktorej hlavnou náplňou je ranking a rating vysokých škôl, vznikla a už päťkrát urobila hodnotenie vysokých škôl, vnímam to tak, že ten tlak na kvalitu slovenského vysokého školstva tu predsa len je. Vaša existencia je toho dôkazom. Odkiaľ je ten tlak najsilnejší? Kto najviac tlačí na to, aby kvalita slovenského vysokého školstva išla hore?
Najviac na zvyšovanie kvality tlačí v súčasnosti asi neziskový sektor. Väčšina spoločnosti sa zmierila s tou situáciou, ktorá v školstve je. Vnímam to veľmi silne cez úpadok morálky na vysokých školách. Za posledné obdobie sme mali niekoľko škandálov, ktoré hovorili o plagiátorstve učiteľov, hovorili o predávaní diplomov v zrýchlenom absolvovaní škôl. A toto všetko je iba vrchol ľadovca. Veľmi dôležitým problémom je zlyhávanie morálky. To znamená, že mnohí publikujú iba pro forma, alebo publikujú cudzie materiály. Nehovorím, že to je problém všetkých, že takto koná každý pedagóg vysokej školy, ale hovorím, že tých ľudí, ktorí tak robia, je relatívne dosť a oni deformujú celé vysokoškolské prostredie, a na druhej strane títo ľudia potom formujú dnešných doktorandov, budúcich mladých pedagógov. To znamená, že ten systém vnútorne zlyháva. Do tohto prišli eurofondy, obrovské peniaze, ktoré sú ďalším veľkým pokušením.
A tlak zo strany študentov, ktorí by chceli študovať na kvalitnej škole, tu nie je?
Keď ktokoľvek príde na vysokú školu, tak hovorí, že chce študovať na kvalitnej vysokej škole. Avšak na vysoké školy prichádzajú študenti väčšinou vo veku okolo 19 -- 20 rokov a keď si spomenieme, akí sme boli, keď sme mali 19 -- 20, tak sme volili často tú ľahšiu cestu. Takže ja by som od študentov neočakával, že oni budú tlačiť na kvalitu vysokých škôl. Na to sú učitelia, ktorí majú byť zárukou kvalitnej školy, oni majú študentov ťahať, nemajú byť tlačení študentmi. To je chybné očakávanie od študentov, že toto budú robiť.
Hodnotenie vysokých škôl, ktoré robíte, by malo dávať odpoveď aj na otázku, či je vzdelanie hodnotou, alebo tovarom. Dáva túto odpoveď?
Prvoplánovo určite nedáva, avšak druhoplánovo dáva. Mnohé vysoké školy v našich hodnoteniach sú relatívne nízko, avšak majú veľký počet študentov. To znamená, že už nepredávajú samotné vzdelanie, ale že vlastne predávajú diplom. A keď niečo predávate, predávate tovar, nie hodnotu. Z našich hodnotení vidno, že vzdelanie sa premenilo na diplom a diplom je tovarom, ktorý sa na Slovensku predáva.
To je smutné konštatovanie. Napriek tomu sa spýtam, ktoré sú tie najlepšie vysoké školy na Slovensku?
Určite sú to školy, ktoré majú dlhodobú tradíciu, to znamená Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, jednoducho, staré školy. Nehovorím, že všetky fakulty a všetky katedry na týchto školách sú dobré, avšak tieto vysoké školy sú stále v mnohom, pochopiteľne, lepšie ako tie, ktoré vznikli v priebehu posledných 20 rokov. Na to, aby ste vybudovali skvelú vysokú školu, potrebujete aspoň sto rokov, a to ešte žiadna slovenská vysoká škola ani nemá, avšak niektoré z nich sú omnoho staršie ako iné, takže tie majú na to, aby boli dobré.
Do tejto množiny vysokých škôl vstúpili aj súkromné vysoké školy. Ako sa držia ony?
V našich hodnoteniach vystupuje iba jediná súkromná vysoká škola, a to je Vysoká škola sv. Alžbety. Keď sa pozrieme všeobecne na systém súkromného vysokého školstva v SR, tak musíme konštatovať, že je veľmi mladý. Je tu päť, sedem, maximálne desať rokov. Od týchto vysokých škôl sa nedá očakávať, že už dnes budú akcentovať kvalitu. Na to skutočne potrebujú čas a väčšiu sumu peňazí. Tieto školy išli často do lacnejších študijných programov, ako je právo, ekonómia, kde na jedného učiteľa je relatívne veľký počet študentov, čím síce dokázali získať množstvo peňazí, avšak tej vedy tam veľa nie je. Napriek tomu Vysoká škola sv. Alžbety má relatívne vysokú vedeckú činnosť. Približne tretinu zo svojho rozpočtu, ktorý získava od študentov a z grantov, investuje práve do vedeckej činnosti. V istom zmysle sa to aspoň takto snaží balansovať. Avšak opýtajte sa o 10 -- 20 rokov, toľko táto škola určite potrebuje.
Aké je slovenské ekonomické školstvo a jeho úroveň? Je konkurencieschopné s ekonomickým školstvom vyspelých krajín?
Všeobecne nie je. Úroveň ekonomického vzdelávania na Slovensku v porovnaní so západným krajinami je dosť nízka. Hovorí o tom aj renomé nášho ekonomického vzdelávania, keď sa o ňom často hovorí ako o električkových školách. Ekonomické vysoké školstvo je charakteristické obrovskou masifikáciou. Na jedného učiteľa pripadá veľa študentov, málokto zanechá štúdium, takmer všetci ho dokončujú, na trhu práce je obrovské množstvo absolventov ekonomických škôl. Zamestnávatelia často hovoria, že musia absolventov všetko naučiť, úroveň ich vedomostí pre prax je veľmi slabá. Táto situácia ekonomického vzdelávania na Slovensku je dosť zlá a ekonomickej vedy ešte horšia. Tu sa ani len nemôžeme porovnávať s Českou republikou.
Je v slovenskom vysokom školstve aspoň niečo pozitívne?
Vo vysokom školstve na Slovensku je kopa ľudí, ktorí sú schopní, kreatívni a dokážu priniesť zmeny. Otázka znie, či ich je dosť. Verím, že je.
Predchádzajúca politická garnitúra v určitom období rozpútala širokú celospoločenskú diskusiu na tému platiť či neplatiť za štúdium na vysokých školách. Nebola však politická ani spoločenská vôľa presadiť spoplatnenie štúdia. Myslíte si, že s tým treba ešte vyčkať?
Počkať so spoplatnením štúdia znamená iba tlačiť ten balvan problémov pred sebou. Čakáme už dvadsať rokov. Každý rok hovoríme, že ten ďalší urobíme zásadnú reformu. Avšak keď k tomu dôjde, hovoríme zasa, že nemôžeme stratiť celú generáciu pokusov o reformu. Pritom v skutočnosti sme už stratili dve generácie. Celých tých 20 rokov sme premárnili. Podľa mňa treba urobiť skutočnú zásadnú reformu vysokého školstva, dať vysokým školám viac slobody, aby boli menej reglementované štátom, a po druhé umožniť, aby študenti prispievali na štúdium. No a po tretie, vybudovať zodpovedajúci systém prospechových a sociálnych štipendií. Toto všetko musí ísť ruka v ruke. Nedá sa to urobiť tak, že dnes spoplatníme a zajtra spustíme štipendiá a študentské pôžičky. Tak by to nefungovalo, a ani naopak. Treba to urobiť jedno s druhým. Máme pre to logický argument. Polovica tejto krajiny nikdy nepôjde na vysokú školu, prečo by oni mali prispievať na štúdiá študentom, aby oni päť rokov študovali, zabávali sa, a o pár rokov potom mali omnoho väčší príjem ako tí, ktorí na vysokú školu nikdy nepôjdu, ale prispievali im na to. Podľa mňa je to zásadná nespravodlivosť a toto by malo byť zohľadnené. Samozrejme, tí, ktorí si vysokú školu nemôžu dovoliť finančne, ale na druhej strane na to majú, by mali získať sociálne štipendiá, prospechové štipendiá atď., aby sme nestrácali elitu národa ani z týchto sociálnych skupín.
Michal Považan
Vysokoškolské vzdelanie dosiahol na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, Filozofikej fakulte Univerzity Komenského v odbore politológia a na Universitas Sebelas Maret, Indonézia.
V súčasnosti pôsobí ako výkonný riaditeľ Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. Je autorom viacerých štúdií a odborných článkov týkajúcich sa kvality vysokoškolského štúdia a výskumu.
--------------------------
Hodnotenie vysokých škôl v SR
Komplexná akreditácia je proces, ktorý by sa mal robiť každých šesť rokov s cieľom rozdeliť vysoké školy na tri skupiny podľa stanovených kritérií. Proces je zameraný v prvom rade na vysoké školy ako inštitúcie. Jeho výsledkom nie je porovnanie kvality vysokých škôl medzi sebou, ale iba základné rozdelenie škôl. Uskutočňuje ho Ajkreditačná komisia.
ARRA (Akademická rankingová a ratingová agentúra) hodnotí vysoké školy a ich súčasti každý rok a vzájomne ich porovnáva prostredníctvom rebríčkov medzi sebou na základe dopredu známych kritérií. Napríklad záujemca o štúdium sa z komplexnej akreditácie dozvie iba to, do ktorej skupiny bola vysoká škola zaradená. Z hodnotenia ARRA sa dozvie informácie nielen o vysokej škole ale aj o konkrétnej fakulte, na ktorej má záujem študovať a tiež zistí aká je daná fakulta v porovnaní s inými podobnými faklutami na Slovensku. Jednoducho povedané vyberie si kritérium, ktoré považuje pre seba a svoje budúce štúdium dôležité a hned sa dozvie aj to, ktorá škola či fakulta je v ňom najlepšia.
-------------------------------------------
Ciele ARRA
-- poskytovať verejnosti informácie o kvalite jednotlivých vysokoškolských inštitúcií na Slovensku, zaviesť spôsob hodnotenia a zvyšovania kvality vzdelánia poskytovaného vysokoškolskými inštitúciami na Slovensku,
-- vytvoriť nezávislé hodnotenie kvality vzdelávania poskytovaného v jednotlivých študijných programoch a odboroch na vysokých školách na Slovensku,
-- vytvoriť nezávislé hodnotenie kvality vedy a výskumu na vysokých školách na Slovensku,
-- pravidelne zostavovať poradie vysokých škôl, príbuzných fakúlt a odborov podľa kvality poskytovaného vzdelania a kvality vedy a výskumu (ranking),
-- prideľovať vysokým školám rating podľa kvalitatívnej úrovne ich jednotlivých činností,
-- poskytovať vysokým školám poradenstvo v oblasti zabezpečenia a zvyšovania kvality ich činnosti.
-------------------------------------------
Najlepšie fakulty a univerzity na Slovensku*
Fakulta* Univerzita
Univerzita veterinárskeho lekárstva* Univerzita veterinárskeho lekárstva
Hudobná a tanečná fakulta* Vysoká škola múzických umení
Jesseniova lekárska fakulta* Univerzita Komenského
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky* Univerzita Komenského
Ekonomická fakulta* Technická univerzita Košice
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie* Slovenská technická univerzita
Evanjelická bohoslovecká fakulta* Univerzita Komenského
Filozofická fakulta* Univerzita Komenského
Právnická fakulta* Univerzita Komenského
Fakulta telesnej výchovy a športu* Univerzita Komenského
Fakulta medzinárodných vzťahov* Ekonomická univerzita
*podľa hodnotenia ARRA v roku 2009