Mám cukrovku, denne si musím pichať inzulín niekoľkokrát, neustále sa sledovať, nemôžem hocičo a hocikedy zjesť, neustále pri sebe nosím hroznový cukor, glukomer, ihly, perá, lancety a dezinfekciu. Nevládzem, mám kŕče v nohách, horšie vidím...
Pri hyperglykémiách trpia moje oči, vidím rozmazane. Pri hypoglykémiách, ktoré necítim, trpí moja hlava. Nedá sa mi rozmýšľať, cítim sa ako dieťa v škôlke, ktoré by len spalo a je unavené...
Pomôcky, ktoré nám uľahčujú život
Doba pokročila a konečne sa maličkými krôčikmi dostávajú aj k nám pomôcky, ktoré som len tíško závidela diabetikom v okolitých krajinách. Sledovala som, ako majú pumpu bez hadičiek, ako majú na sebe senzory na neustále monitorovanie hladiny glykémie, ako sa chvália, zdieľajú svoje skúsenosti a sú dobre kompenzovaní.
Ja so smútkom v duši som si na vlastné náklady objednávala z Česka senzory, aby som sa nemusela neustále pichať do prstov a hádať, kde som urobila chybu.
Každý druhý mesiac som si dokupovala prúžky na meranie glykémie, pretože pre mňa to, čo som dostala, bola kvapka v mori.
Dar alebo vykúpenie?
Riešením pre mňa boli senzory Frestyle libre, ktoré sú maličké, ich aplikácia je veľmi jednoduchá a nezavadzajú. Vyzerá to ako dvojeurovka na ruke. Keď sa ma cez leto ľudia pýtali, čo to mám, začala som sa smiať a hovorím: to je nová nikotínová náplasť! Len všetci vedia, že ja som nefajčiar, a tak sme sa zasmiali a vysvetlila som im, čo to je, ako sa to používa. Boli z toho nadšení, rovnako ako aj ja a moja rodina. Ráno, keď som ešte spala, môj manžel len priložil čítačku k mojej ruke a hneď mu ukázalo aktuálnu hodnotu glykémie. Ak bolo potrebné, tak ma zobudil, že je potrebné vyriešiť hypoglykémiu.
Čo sa deje?
Konečne prišiel deň a s ním aj nová kategorizácia liekov a pomôcok na predpis. Neverím vlastným očiam. Teším sa ako malé dieťa z cukríka. Od januára mám nárok na senzory, ktoré mi pomôžu udržať na uzde moju sestru cukrovku.
Bola som veľký hrdina, keď mi prvýkrát napichli u lekára senzor a odchádzala som v eufórii a plná nadšenia. Uvidíte, aké super výsledky ja budem mať! hovorím si.
A v nasledujúcich dňoch sa eufória a nadšenie premenili na sklamanie. Ako to je možné? Nerozumiem tomu, veď si dávam pozor na stravu, sledujem sa, kontrolujem, ako môžem mať takého vysoké hodnoty?
Stále mi to vŕtalo v hlave
Nový senzor bolo potrebné kalibrovať dvakrát denne, aby meral čo najpresnejšie. Avšak rozdiel pri kalibrácii bol 2 jednotky, 5 jednotiek a naposledy 10 jednotiek. Veď toto je pre človeka život ohrozujúce a nedá sa na to spoľahnúť. Predstavte si, že máte hypoglykémiu a senzor vám zmeria o 2 – 5 jednotiek navyše, čo urobíte? V pohode idete športovať, upratovať, s kamoškami na kávu...
Stále mi to vŕtalo v hlave. A tak som zavolala do firmy, ktorá má na starosti senzory, a pýtala som sa, aké sú povolené odchýlky pri meraní.
Dozvedela som sa kľúčovú vec
A to odporúčané miesta vpichu senzora. Tu som urobila chybu a to bol s najväčšou pravdepodobnosťou dôvod, prečo som mala také veľké odchýlky oproti skutočnosti.
Odporúčané miesta vpichu sú zadná časť nadlaktia, brucho, horná časť zadku – miesta, kde je tuk. Táto informácia, pri mojej váhe 50 kíl, ma veľmi pobavila. Tak sme vymenili miesto vpichu a ďalší senzor sme aplikovali nie do ruky, ale do brucha.
Heuréka! Ono to naozaj pomohlo, hneď prvé merania ukázali, že odchýlka na glukomere a senzore je asi 0,6 jednotky. Teším sa, že sme našli riešenie a príčinu.