Nórsko, jedna z najbohatších krajín Európy. Jej obyvatelia aj pre svoje prírodné bohatstvo a neochotu deliť sa o príjmy z neho už dvakrát v referende odmietli vstup do EÚ. Na náleziskách ropy a zemného plynu v okolitých moriach založil tento severský národ dobre fungujúcu, pre Škandináviu typickú, sociálne orientovanú ekonomiku. Bezplatné školstvo a štedrý systém dôchodkov či sociálnych dávok sú v prevažne protestantskom kráľovstve, dýchajúcom liberálnymi myšlienkami, samozrejmosťou. Benefity a zabezpečenie, ktoré Nóri majú, v mnohom pripomínajú naše zriadenie spred sedemnástich rokov. Nóri však majú dva predpoklady, aby tento model fungoval -- dostatok peňazí a poctivú spoločnosť, ktorá ponúkané výhody príliš nezneužíva.
Už prvý pohľad, ktorý sa naskytne na krajinu cestujúcemu z lietadla, hovorí, že je akási iná. Dedinky a mestá nie sú pri pohľade zhora dominantou krajiny, všetko ľudské úsilie sa akosi prispôsobuje všadeprítomným stromom a zeleni. Ekonomický blahobyt umožňuje Nórom neriešiť existenčné otázky bežné pre Stredoeurópana a viac sa sústrediť napríklad na ochranu životného prostredia.
Potraviny a služby sú v Nórsku asi päťkrát drahšie ako u nás, energie, oblečenie či elektronika však môžu byť aj lacnejšie ako na Slovensku. V každom prípade severania nemusia dvakrát obracať každú korunu -- podľa Nórskeho štatistického úradu je priemerná mesačná mzda v prepočte približne 150-tisíc korún.
Nóri si luxus žiť v zdravom svete môžu dovoliť. Okrem toho, od čistého životného prostredia závisí aj ich ekonomika. "Uvedomujeme si, že z ťažby ropy a plynu bude naša krajina žiť možno dve-tri generácie. Rybolov je tradičný zdroj príjmov už po stáročia a my sa musíme starať o to, aby sa zachoval aj do budúcnosti," hovorí štátny sekretár ministerstva zahraničných vecí Kjetil Skogrand.
Krajina ťaží zo svojich geografických daností. Nórov je asi o milión menej ako Slovákov, žijú však na osemkrát väčšom území obklopenom moriami ležiacimi na rope. Nórsko je dnes tretím najvýznamnejším exportérom ropy. Do štátneho rozpočtu natečie tento rok z čierneho zlata v prepočte 1,6 bilióna korún, a to je len tretina príjmov, s ktorými Nóri tento rok narábajú.