Lúpežný rytier Imrich Balašy, majiteľ Divinského hradu, bol údajne odchovaný na stridžom mlieku. V 17. storočí ho preto v Novohrade pokladali za vychýreného vagabunda a zlodeja. V dedinách pod Divínom kradol všetko, čo sa dalo -- dobytok, celoročnú úrodu sedliakom i nepoškvrnené panny z podhradia. Neokúňal sa vziať si hoci aj mladuchu priamo pred oltárom. Nenásytný Balašy si však robil "zálusk" najmä na paniu zo susedného haličského zámku, krásnu pani Andrášiovú, manželku pána Haličského zámku grófa Forgáča. S bandou vagabundov, ktorými sa Balašy vždy rád obklopoval, vnikol do zámku a grófku uniesol do svojho brlohu. Pred jej očami vyhodil z okna vlastnú manželku i mnícha, ktorý ju spovedal, lásku mladej ženy si však nezískal. Bol to však posledný kúsok novohradského zbojníka, pretože Forgáč nedovolil nikomu beztrestne siahnuť na svoj majetok.

Ako získal zámocký pán v Haliči svoju ženu naspäť, nie je doteraz jasné. Hovorí sa, že do vlčieho dúpäťa Balašyho vnikol cez dlhočiznú chodbu, ktorá spájala Haličský hrad s Divínom, a ktorú sám nechal vybudovať na záchranu svojej milovanej ženy. V tomto prípade ide s najväčšou pravdepodobnosťou len o planý chýr. Tajná chodba na zámku v Haliči síce existuje, ale siaha sotva do polovice hradného vrchu a najskôr slúžila len pre tajných poslov a kanalizáciu. Dnes by tajnú chodbu do Haličského zámku privítal každý, kto zatúži dostať sa za jeho múry...
Neúnavní Forgáčovci
Prvá písomná zmienka o pevnosti v Haliči existuje z roku 1450. Kamenný hrad postavil magister Tomáš z Lučenca bez kráľovského povolenia a slúžil na obranu Novohradu pred nájazdmi Osmanov. Hrad postupne patril Jiskrovcom, Hunyádymu i kráľovi Matejovi Korvínovi. V prvej polovici 16. storočia sa stal pánom vynoveného hradu Štefan Losonczy z Lučenca. Vzhľadom na to, že pevnosť bola zrekonštruovaná znova bez kráľovského povolenia, bola zbúraná.
Po Losonczyovej smrti zdedila panstvo jeho dcéra Anna, ktorá sa -- našťastie -- vydala za Žigmunda Forgáča, príslušníka najstaršieho rodu v Uhorsku. Práve tento muž na ruinách obranného hradu postavil v roku 1612 zámok v terajšej podobe. O niekoľko rokov neskoršie sa však zámku zmocnili cisárski vojaci Františka II. Rákozciho a ich generál protitureckú zakázanú baštu ako "čiernu" stavbu podpálil. Našťastie zhorela len strecha a časť interiéru.
Forgáčovci ho zrenovovali až o celých 60 rokov neskoršie a fakticky do konca II. svetovej vojny boli nepretržite jeho majiteľmi. Niektoré ich majetky síce ustupujúci fašisti podpálili, zámok však nechali na pokoji.
V.I.P. dôchodcovia
Zo stoviek okien pomerne zachovalého renesančno-barokového zámku (kaštieľa?) bol rozprávkovo nádherný výhľad na asi 15 okolitých viesok Novohradu. Keď je viditeľnosť veľmi dobrá, vidno dokonca až na vzdialené končiare Vysokých Tatier. Preto bol ideálnym miestom na obrannú pevnosť. Dnes sa však už len veľmi málo obdivovateľov slovenských hradov a zámkov môže pochváliť povestným pohľadom zo zámockého okna na okolie. Dôvod je celkom prozaický -- zámok má nového majiteľa.
"V minulosti bol o kúpu renesančno-barokového zámku v Haliči obrovský záujem, " tvrdí posledný správca zámku Peter Šimko.
Po tom, čo v historickom skvoste zrušili Ústav pre mentálne postihnutú mládež -- v zámku žili asi 30 rokov -- sa začali trúsiť záujemcovia o jeho kúpu zo všetkých svetových strán. Skupina bratislavských podnikateľov chcela napríklad v zámku zriadiť exkluzívny domov so špičkovou starostlivosťou pre bohatých dôchodcov. Samozrejme, svoju klientelu si chceli starostlivo vyberať, budúca dôchodcovská "šľachta" mala podľa zámeru podnikateľov prepísať na spoločnosť svoj majetok: za čo sa mali tešiť z nebývalej starostlivosti a prepychovej jesene života. O chátrajúci zámok prejavil záujem dokonca aj tunajší obecný úrad. Historické siene chceli prenajímať vláde a cez víkendy v nich odbavovať sobáše.
Prichádza Imet
Súčasný starosta Haliča Vladimír Rehánek tvrdí, že dedina by nemala na kúpu, obnovu a prevádzku zámku dostatok prostriedkov, dokonca by z vlastných prostriedkov nevedela zabezpečiť ani strážnu službu historickej nehnuteľnosti. Na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja sme sa od vedúceho odboru verejného obstarávania Milana Fidlusa dozvedeli, že pôvodná cena za túto nehnuteľnosť bola 46 miliónov. Do súťaže sa oficiálne prihlásili traja záujemcovia, keďže Ministerstvo kultúry SR definitívne ponuku na kúpu zámku neprijalo.
Jedným zo záujemcov bol aj istý Milan Gálik zo Závadky, ktorý však nepredložil zámer ďalšieho využitia nehnuteľnosti, potom bratislavská eseročka Matrix, ktorá ponúkla najvyššiu sumu -- 55 miliónov. V zámku mienili vybudovať poľovnícke izby a hotel s vysokým štandardom s kongresovým a biznis centrom pre svetovú klientelu. Navrhnutú sumu za nehnuteľnosť však nikdy neuhradili. Zámok napokon kúpila do vlastníctva akciová spoločnosť Imet Bratislava za sumu 48 miliónov korún. Tá sa zaviazala vybudovať v zámku štvorhviezdičkový hotel a zachovať všetky historické artefakty podľa pokynov pamiatkového ústavu. Vyše roka a pol od kúpy je však na zámku aj naďalej pusto.
Kastelán? Nie, údržbár
Až k zámockej bráne sa vinie asfaltová cesta. Kľukatí sa v zanedbanom francúzskom parku na rozlohe 13 hektárov. Voľakedy v parku dominovali exotické stromy, dnes je zarastený náletovým porastom, pre ktorý nie je zámok takmer vidieť. Na stromoch sú pripevnené tabuľky, ktoré informujú prišelca, že sa nachádza na súkromnom majetku. Zanedbané je aj romantické jazierko s ostrovčekmi "lásky" niekoľko metrov pod zámkom. "Myslím si, že bolo vyčistené naposledy pred polstoročím," hovorí znalec miestnych pomerov, umelecký kováč Július Mojžiš. Muž neskrýva nadšenie, že zámok má konečne svojho majiteľa. Celé roky totiž chátral, ľudia z podzámku niekoľkokrát z neho vyrabovali, čo sa dalo. Ešte aj dnes sa vraj v Haliči pýšia starými kusmi dobového nábytku alebo zaprášeným obrazom zo zámockej obrazárne...
Za zámockou bránou je však cesta pre verejnosť zarúbaná. Celý zámok stráži vo dne v noci niekoľko ozbrojených mužov a pes. Jediný robotník s nápisom Imet na chrbte pracovného kabáta prišelca upozorňuje, že sa nachádza na súkromnom pozemku, že zámok je bez kastelána a už niekoľko mesiacov pre verejnosť úplne neprístupný. Kto chce, zámok si môže prezrieť len zvonku. Samozrejme, za predpokladu, že návštevník sa správa kultivovane a neprišiel nič kradnúť ani poškodzovať, za čo bude súdený podľa platných zákonov. Tento muž s nápisom Imet na chrbte vraj vôbec netuší, kto je novým majiteľom historickej nehnuteľnosti a údajne ho to ani nezaujíma. V zámku je iba údržbárom, a nie kastelánom.
Čudní strážcovia
Július Mojžiš celý čas iba pokyvuje hlavou. Zdá sa, že nového "hradného" chápe. Hovorí, že zámok bol od roku 1992 neobývaný a neustále chátral. Predtým ho síce vo dne v noc strážili "civilkári" namiesto prezenčnej vojenskej služby, tí však v historických sieňach namiesto strážnej služby usporadúvali bujaré diskotéky a opilecké žúrky. Už v tom čase vlastne v ňom ani nebolo čo ukradnúť.
Mária Rajprichová, ktorá sa vlani dožila úctyhodných 91 rokov a osobne poznala posledných Forgáčovcov, si jasne spomína, že park i jazierko boli vždy verejne prístupné dedinčanom. "Chodili sme sa do parku prechádzať a v jazierku sme sa kúpali," spomína. Detváky v tom čase sa rady chodili pozerať na posledných šľachticov, ako sa v romantickom jazierku počas letných nocí kúpali v žiari reflektorov automobilov.
Tajomstvo pána Mikuláša
Slovenskí "hradológovia" , ktorí sa na nového majiteľa tešili, majú teraz hlavu v smútku. Obávajú sa tajných aktivít nového majiteľa. Navyše nie je jasné, či do súkromného majetku ešte niekedy vkročí noha obyčajného človeka.
Imet, a. s., odštepný závod v Bratislave je spoločnosť, ktorá podniká (okrem iného) v oblasti veľkoobchodnej a maloobchodnej činnosti, v odbore stroje, elektrospotrebiče, elektronika a metalurgické výrobky. Majiteľom zámku v Haliči sa stala ešte vlani. O svojich úmysloch s budúcnosťou zámku mlčí. Podľa našich informácií by mal byť prebudovaný nielen na hotel s kapacitou sto lôžok a reštauráciu -- obe zariadenia špecializované na kongresovú turistiku, ale aj na golfové ihrisko. Momentálne sa majitelia údajne radia, čo ďalej so zanedbaným hradom.
Starosta Haliča Peter Rehánek sa však teší. Predpokladá, že rozsiahla rekonštrukcia zámku prinesie v krátkom čase do dediny niekoľko pracovných miest. Nový majiteľ by tu mal údajne preinvestovať desiatky, možno stovky miliónov korún. Nový "hradný pán" zámku v Haliči, generálny riaditeľ spoločnosti Imet Mikuláš Potoczký, v súvislosti s budúcnosťou zámku však odmieta akékoľvek vyjadrovanie.
"Nemám záujem poskytovať žiadne informácie ohľadne zámku," odkázal nám prostredníctvom svojich podriadených.