Peter Krištúfek (1973) vyštudoval filmovú a televíznu réžiu. Nakrútil dva kratšie hrané filmy Aký nádherný svet! a Noci na slnku, televízny film Dlhá krátka noc (na festivale Artfilm 2004 získal Igrica a tri prémie), niekoľko autorských dokumentárnych filmov, režíroval viaceré televízne relácie (napr. Literárne oko). Venoval sa aj moderovaniu v rádiách Ragtime a Twist. Je členom hudobných zoskupení EYE a Iné ticho a zároveň trojnásobným finalistom súťaže Poviedka. Vydal dve knihy poviedok: Nepresné miesto (2002, Prémia Ivana Kraska) a Voľným okom (2004). V súčasnosti pracuje ako režisér a žije v Bratislave. Nedávno mu vo vydavateľstve L.C.A. vyšla novela Hviezda vystrihnutého záberu, ktorá je v kontexte súčasnej slovenskej prózy veľmi príjemným prekvapením.
Doteraz si literárna kritika v Krištúfkových textoch trochu zjednodušujúco všímala najmä ich silnú vizuálnu rovinu, "filmové strihy" a dôraz na detail. Iste, režisérska profesia i záľuby -- či už v biológii, psychológii, psychiatrii, magickom realizme alebo minimalizme -- sa v jeho prózach pochopiteľne odrážajú, a v rôznej miere aj v tej najnovšej. Dôležitejšie než presahy do filmárskej brandže však je, že napísal veľmi vyvážený a zaujímavý príbeh, v ktorom buble napätie, humor, irónia i jemná snová fantazijnosť.
Predstavte si imaginárne bezmenné mesto, z ktorého dýcha ruch mulitkultúrnej metropoly a zároveň dusná provinčnosť. Tu žije sirota Amsterdam -- samorast, čudáčka kedysi odložená v ústave v horách, dnes pozorný divák všemožných reklám. Najbližším človekom je jej obstarožná susedka, ruská emigrantka Larissa. Hrdinka však každé skutočné rozhodnutie hodnotí očami svojho platonického ideálu, bezvýznamného seriálového herca Muža v okne. Činžiak, v ktorom Amsterdam býva, pripomína čudesný labyrint -- a hlboko v útrobách ukrýva smutné tajomstvo. Keď dievča pred domom náhodou nájde obitú bábiku so šedivými vlasmi, púšťa sa do trpezlivého pátrania. Ani jej nenapadne, že ju čakajú situácie, za ktoré by sa nemusel hanbiť psychotriler, dobre štruktúrovaná detektívka ani poriadny akčný film.
"Som fascinovaný rozličným vnímaním toho istého sveta rôznymi ľuďmi. Pri svojom písaní vytváram určitú realitu, ale mnohokrát ju zároveň aj spochybňujem. To však každý človek zažíva denne na tisíc spôsobov. Najväčšie dobrodružstvo sa totiž ukrýva v našich hlavách -- neviem, kto to povedal, ale veľmi sa mi to páči. A môj obľúbený spisovateľ Ballard v predslove k jednej svojej knihe píše, že súčasný svet je natoľko zložitý a absurdný, že sa stáva fiktívnym. A zrnko reality si každý nosíme kdesi v sebe. O tom zrnku píšem. Niekedy možno metaforicky, niekedy zhustene, niekedy spájam kúsky odpozorovanej reality a dávam im nové súvislosti, vzťahy a významy," povedal Peter Krištúfek v jednom rozhovore.
Krištúfkova schopnosť obhajovať odstrkovaných a odlišných a vidieť v každom človeku čosi nevšedné dodáva novele sympatickú "klubovú" atmosféru. Práve vďaka spájaniu napohľad obyčajných osudov a výnimočných detailov vytvára plnokrvné postavy, ktoré si človek nielen zapamätá, ale i obľúbi. A hoci sa Amsterdam v jeho novele ocitla iba na vystrihnutých záberoch bezvýznamného dokumentárneho filmu, knižka o nej nie je ani bezvýznamná, ani banálna. Peter Krištúfek s fantáziou čaruje -- zručne, zľahka, zábavne!