Pätnásťroční študenti vo Fínsku, Holandsku a Kórei dosahujú v matematike v porovnaní s ostatnými krajinami OECD nadpriemerné výsledky a zručnosť o polovicu vyššiu než je priemerná hodnota. Nadpriemerné výsledky dosiahli aj študenti ďalších jedenástich krajín (Austrálie, Belgicka, Českej republiky, Dánska, Francúzska, Islandu, Japonska, Kanady, Nového Zélandu, Švajčiarska a Švédska). Študenti v Írsku, Nemecku, Rakúsku a Slovenskej republike priemerné výsledky a študenti ostatných jedenástich krajín nedosiahli ani priemernú úroveň. Vyplynulo to z medzinárodného hodnotenia študentov (PISA) z roku 2003.

Východoázijské krajiny prekvapili
Podľa najnovšej správy OECD o stave vzdelanosti (Education at a Glance 2005) v krajinách OECD má dokončené stredoškolské vzdelanie 42 percent dospelej populácie. Iba základné alebo nižšie stredoškolské vzdelanie má 30 percent a 25 percent má vyššie vzdelanie. Zaujímavé je, že východoázijské krajiny neustále prekonávajú európske krajiny a USA. Ešte pred dvoma generáciami bola v Kórei životná úroveň porovnateľná s dnešným Afganistanom a kórejskí študenti dosahovali jednu z najnižších úrovní vzdelania. V súčasnosti má 97 percent všetkých Kórejčanov vo veku 25 až 34 rokov ukončené stredoškolské vzdelanie.
A Kórea nie je jediná. V rokoch 1995 až 2004 sa zdvojnásobil počet študentov navštevujúcich univerzitné štúdium v Číne a Malajzii. V Thajsku tento počet vzrástol o 83 a v Indii o 51 percent. Ázia má dobré výsledky aj v kvalite vzdelávania. V hodnotení PISA dosahovali 15-roční študenti vo vyspelých krajinách Európy a v USA len priemerné alebo dokonca podpriemerné výsledky. Vzdelávacie systémy šiestich východoázijských krajín sa však zaradili k najlepším desiatim krajinám. Dvadsať percent 15-ročných študentov z krajín EÚ a viac než štvrtina študentov z USA dosiahli len najnižšiu úroveň programu PISA (úroveň číslo 1) alebo dokonca nižšiu.

Náklady na štúdium
Krajiny OECD dávajú na štúdium priemerne 5,9 percenta HDP, od 3,7 percenta v Turecku, po 8 percent na Islande. Na jedného študenta v bežnej krajine OECD je to 5 450 USD ročne na úrovni základného vzdelávania, 6 962 USD na úrovni stredoškolského vzdelávania a 11 254 USD na vyššie vzdelávanie. Krajiny OECD vynaložia na jedného študenta priemerne 77 204 USD počas štúdia na základnej a stredoškolskej úrovni. Výdavky sa líšia od 40 000 USD v Mexiku, Poľsku, Slovenskej republike, Turecku, Brazílii, Chile a Ruskej federácii minimálne do 100 000 USD v Dánsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Rakúsku, vo Švajčiarsku, vTaliansku a USA.
Na vyššej úrovni vzdelávania sťažuje porovnávanie veľa študijných programov. Ročné výdavky na študenta vyššej úrovne vzdelávania v Japonsku dosahujú napríklad približne rovnakú úroveň ako na študenta v Nemecku (11 556 USD v Japonsku, 11 594 USD v Nemecku.) Priemerná dĺžka vyššieho vzdelávania je však v Nemecku 5,4 roka a v Japonsku 4,1 roka, takže kumulatívne výdavky na každého študenta vyššej úrovne vzdelávania predstavujú v Japonsku len 47 031 USD, zatiaľ čo v Nemecku až 62 187 USD.
Nižšie výdavky však neznamenajú aj nižšiu úroveň vzdelanosti. Výdavky v Holandsku a Kórei predstavujú napríklad na úrovni základného a stredoškolského vzdelávania priemerné hodnoty krajín OECD, a obe krajiny sa pritom podľa štúdie PISA zaraďujú medzi krajiny s najvyšším dosiahnutým vzdelaním. V rokoch 1995 až 2003 výdavky na jedného študenta základnej, stredoškolskej a vyššej neuniverzitnej úrovni štúdia vo všetkých krajinách vzrástli. V 16 z 26 krajín OECD a partnerských krajinách s dostupnými údajmi to predstavuje nárast o 20 % a v Austrálii, Grécku, Holandsku, Írsku, Maďarsku, Mexiku, Poľsku, Portugalsku, Slovenskej republike, Turecku a v Chile dokonca minimálne o 30 percent. Jedinými krajinami, v ktorých v rovnakom období výdavky na jedného študenta základnej, stredoškolskej a vyššej neuniverzitnej úrovne vzrástli maximálne o 10 percent, zostávajú Grécko, Izrael, Švajčiarsko a Taliansko.
Vo vyššom vzdelávaní je situácia iná. V siedmich krajinách (Austrálii, Českej republike, Poľsku, Portugalsku, Slovenskej republike, Brazílii a Izraeli) v rokoch 1995 až 2003 výdavky na jedného študenta na úrovni vyššieho vzdelávania klesli, a to najmä v dôsledku 30-percentného poklesu počtu študentov. Na druhej strane však výdavky na jedného študenta výrazne vzrástli v Grécku (o 93 percent), Írsku (o 34 percent), Maďarsku (o 70 percent), Mexiku (o 48 percent) a v Chile (o 68 percent), a to aj napriek nárastu počtu študentov zapísaných na štúdium. Z 27 krajín OECD a partnerských krajín vzrástol počet študentov na vyššej úrovni vzdelávania o menej než 10 percent v Dánsku, Holandsku, Kanade, Nemecku, Rakúsku, Taliansku a Turecku.

Kto platí?
Náklady stále znášajú vlády, ale k slovu sa častejšie dostáva aj súkromné financovanie. V krajinách OECD sa priemerne 93 percent nákladov na základnú, stredoškolskú a vyššiu neuniverzitnú úroveň vzdelávania uhrádza z verejných fondov. V Kórei, Mexiku, v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku, vo Veľkej Británii a v partnerskej krajine Chile však súkromné financovanie prekročilo 13 percent. Na úrovni vyššieho vzdelávania sa podiel súkromného financovania zvýšil. Stúpol o tri percentuálne body v polovici krajín vykazujúcich údaje a o vyše deväť percentuálnych bodov v Austrálii, Taliansku a vo Veľkej Británii. Podiel súkromného financovania vyššieho vzdelávania sa líši v rozpätí od necelých 5 percent v Dánsku, vo Fínsku, v Grécku, Nórsku a Turecku až po viac než 50 percent v Austrálii, Japonsku, Kórei, USA a Chile.

Investície do vzdelania
Investície do vzdelania sú rozumne vynaložené peniaze. Odhadovaný dlhodobý vplyv jedného roka vzdelávania na výkonnosť ekonomiky predstavuje v priestore OECD všeobecne 3 až 6 percent. Analýza ekonomického rastu ukazuje, že minimálne polovičný nárast HDP na osobu zaznamenaný vo väčšine krajín OECD v rokoch 1994 až 2004 je dôsledkom rastu produktivity práce. Hoci každý nárast produktivity nemožno pripísať vzdelanosti, štúdia používajúca gramotnosť ako meradlo ľudského kapitálu ukazuje, že krajina, ktorá dokáže dosiahnuť gramotnosť o percento vyššiu než je medzinárodný priemer, dosiahne úroveň produktivity práce o 2,5 percenta a HDP na osobu o 1,5 percenta vyššie než ostatné krajiny. Investícia do získania univerzitného diplomu môže jednotlivcovi priniesť pravidelnú každoročnú návratnosť (vypočítanú porovnaním budúcich zárobkov a nákladov jednotlivca na štúdium) vo výške 22,6 percenta, pričom všetky krajiny vykazujú pomer návratnosti vyše 8 percent.
Vzdelanie však nemá vplyv na odstránenie nerovnosti v odmeňovaní podľa pohlavia -- mzdy žien sa bežne pohybujú len na úrovni 50 až 80 percent zárobkov mužov s rovnakým vzdelaním.