StoryEditor

Nízke poistné vám uberá z dôchodku

18.10.2018, 00:00
Samostatne zárobkovo činné osoby majú povinnosť platiť si odvody na dôchodok a nemocenskú. Ich výšku si však môžu stanoviť sami. Platiť ich z minimálneho vymeriavacieho základu alebo maximálneho príjmu. Tri štvrtiny z nich si však poistné platia z minima, čo má dosah na výšku ich starobného dôchodku. Takisto pri chorobe môžu mať nízku péenku.

Odpovedá Peter Višváder, hovorca Sociálnej poisťovne

1. Odlišné prístupy
Keď som si platil minimálne poistné na dôchodok, o koľko som sa ukrátil?
Až tri štvrtiny živnostníkov si platia na dôchodok najnižšie možné odvody. Mesačne odvádzajú okolo 151 eur, výrazne menej, ako dosahujú odvody zamestnancov. Vďaka tomu je síce čistý zárobok podnikateľov vyšší než u zamestnancov, ktorí majú rovnaký hrubý príjem, ale na starobu sa situácia obráti. Dôchodok môžete mať teda aj o polovicu nižší ako zamestnanec.

2. Budúcnosť a súčasnosť
Aká úmera platí v prípade dôchodkov?
Vo všeobecnosti možno povedať, že nízka výška vymeriavacieho základu, a tým aj nízke odvody do Sociálnej poisťovne, negatívne ovplyvňujú budúcu výšku dôchodku. Platí zásada, že čím dlhšie človek odvádza poistné a čím je výška poistného vyššia, tým vyššia bude aj budúca penzia. A keďže sa minimálne odvody platia z polovice priemernej mzdy, bol by aj dôchodok živnostníka, ktorý si celý život platil len minimálne odvody, v porovnaní so zamestnancom, ktorý mal priemerný plat, približne polovičný.


3. Rovnaké podmienky
Sú podmienky na výpočet dôchodkov zamestnanca a živnostníka rovnaké, alebo sa rátajú iným vzorcom?
Pre živnostníka, ako aj pre zamestnanca, platia rovnaké podmienky nároku na dôchodok a jeho výplatu a aj výška dôchodku sa počíta podľa rovnakého vzorca. Ovplyvňujú ju ročné príjmy dosiahnuté spravidla od roku 1984. Ak napríklad pôjde živnostník do dôchodku v tomto roku, výška jeho dôchodku bude závisieť od príjmov získaných v rokoch 1984 až 2017. Zarátavajú sa do nej aj doby poistenia získané po skončení povinnej školskej dochádzky až ku dňu vzniku nároku na dôchodok. Sú však i roky, ktoré sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.

Napríklad, ak bol budúci dôchodca do 31. 12. 2000 celý rok na úrade práce. V rozhodujúcom období musí byť aspoň 22 rokov, v ktorých je možné určiť osobný mzdový bod. Ak nie, rozhodujúce obdobie sa postupne predlžuje pred rok 1984 tak, aby v ňom bolo potrebných 22 rokov. Ak sa 22 rokov nezíska ani po predĺžení rozhodujúceho obdobia, dôchodok sa vypočíta aj z nižšieho počtu rokov. Človek totiž mohol mať aj naraz viac zamestnaní, mohol si platiť dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo trebárs pracoval v zamestnaní len časť roka, čo sumu výrazne ovplyvní.

4. Rozhoduje každý deň
Dá sa nejako striktne povedať, aký dôchodok bud...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-04-11 11:49:38 - Feat.: - Title: Progresívne Slovensko navrhuje zdieľanie dôchodkových práv a úpravu vymeriavacieho základu 02 - Modified: 2024-03-27 14:30:00 - Feat.: - Title: V čom spočívajú špecifiká zdanenia príjmov seniorov? V istých prípadoch nemusia platiť dane, tvrdí odborník 03 - Modified: 2024-03-11 13:24:28 - Feat.: - Title: Erik Tomáš navrhuje zmenu v dôchodkoch: Ľuďom, ktorí vychovali deti, by upravili výšku penzie. Aj spätne 04 - Modified: 2024-03-04 23:00:00 - Feat.: - Title: Jozef Mihál: Priemerná mzda sa zvýšila. A ďalej? 05 - Modified: 2024-02-26 09:09:53 - Feat.: - Title: Vláda v najhoršom čase zmenila jeden penzijný pilier a ide ďalší. Trhy teraz nafukujú Slovákom zmarené zisky
menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
20. apríl 2024 07:34