Podobné situácie sa u nás už udiali. Niektorí si možno spomenú na prípady, kedy podali demisiu bývalí ministri Rudolf Chmel či Juraj Liška. Aj v tom čase vtedajší prezidenti váhali prijať demisiu a špekulovalo sa o tom, aké má prezident vôbec právomoci. Ústavní právnici sú rozdelení v názore.

Ten väčšinový sa prikláňa k tomu, že ak minister podá demisiu, Ústava nepripúšťa možnosť jej stiahnutia. Ak si to politik rozmyslí a teplé miestečko vo vláde sa mu opätovne zapáči, ak raz už demisiu podal, prezident ho môže odvolať bez ohľadu na zmenu jeho názoru.

​

Ťažším ústavnoprávnym orieškom je, či prezident demisiu môže odmietnuť. Ústava sa k tejto možnosti výslovne nevyjadruje. Pravdepodobne by prezident Lajčákovu demisiu mohol odmietnuť. Aspoň pri prvom pokuse. To by však znamenalo, že prezident člena vlády drží na ministerskej stoličke proti jeho vôli.

Podľa odborníkov by Lajčákovu opätovnú žiadosť na odvolanie z funkcie už Kiska nemohol ignorovať. Tento názor v minulosti zastávali napríklad aj ústavní právnici Ladislav Orosz či Peter Kresák. Prezident tak v konečnom dôsledku ministra, ktorý podá demisiu odvolať musí. Aj keď mu to Ústava výslovne neprikazuje.