15.05.2019, 15:24

Takto môžete sceliť pôdu a zabrániť jej deleniu

Podielové spoluvlastníctvo pôdy brzdí aj naďalej vlastníkov, ktorí by ju chceli výhodne predať alebo prenajať. Zákon im pritom ponúka viaceré možnosti, na ktoré upozorňuje advokát Róbert Bános.

Takto môžete sceliť pôdu a zabrániť jej deleniu

Spoluvlastníci môžu požiadať súd o rozhodnutie. V akom prípade je to vhodné?
Ak sa nevedia dohodnúť na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. V takom prípade sa ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže obrátiť na súd so žalobou. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie pozemku. Ak nie je rozdelenie dobre možné, prikáže pozemok za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pri rozhodovaní prihliada aj na násilné správanie niektorého zo spoluvlastníkov proti ostatným. Ak o pozemok nikto z nich neprejaví záujem, súd má možnosť nariadiť aj jeho predaj a výťažok rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov.

Aké poplatky sa platia na súde?
Výška súdneho poplatku nie je vopred stanovená fixnou sumou, odvíja sa totiž od hodnoty sporu. Preto je dôležité najskôr určiť hodnotu pozemku a následne hodnotu jednotlivých podielov spoluvlastníkov. Ak sa ani v tom nevedia dohodnúť, je potrebný posudok znalca. Preddavky na znalecké dokazovanie hradí ten, kto ho navrhne. Rovnako treba počítať aj s trovami právneho zastúpenia, ak sa strany nechajú v konaní zastúpiť advokátom. Napokon trovy konania spravidla hradí ten, kto súdne konanie a nemožnosť vec vyriešiť mimosúdne zapríčinil.

Sceliť pozemky si môžu aj majitelia v určitej lokalite sami, ak vyvolajú takzvané jednoduché pozemkové úpravy. Dosiahnu tým aj vyšší nájom. Ak sa v katastri, kde majú pôdu, začnú, ako sa budú doručovať listiny?
Pozemkové úpravy sa riadia špeciálnym zákonom a ten hovorí, že ak je menej ako 50 účastníkov konania, rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa im doručí do vlastných rúk. Správny poriadok počíta aj so situáciou, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava. Doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, písomnosť uloží na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si počas uloženia na pošte písomnosť nevyzdvihne, považuje ju za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

Doručenie sa robí aj verejnou vyhláškou. Kedy sa tento spôsob použije, keďže ide aj o také prípady, keď pobyt niektorých vlastníkov nie je známy alebo sa zdržiavajú mimo republiky? Ako sa im budú doručovať písomnosti? Môžu si napríklad aktivovať elektronické schránky?
Doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán vtedy, ak účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známe, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak má fyzická osoba aktivovanú elektronickú schránku, môže správny orgán doručovať korešpondenciu do vlastných rúk aj týmto spôsobom.

Kritici tvrdia, že pozemkové úpravy nie sú riešením, pokým sa nezmení postup pri dedení, keď vznikajú znovu spoluvlastnícke podiely. Aké dohody môžu dedičia uzavrieť pri dedení poľnohospodárskych pozemkov?
V čase platnosti právnej úpravy, ktorá zakazovala drobenie pozemkov, sa notári snažili viesť dedičov k rozumnej dohode. Mali si určiť, kto z nich ten-ktorý pozemok nadobudne. Ten vyplatil ostatných alebo sa v rámci osvedčenia o dedičstve zaviazal, že v prípade akéhokoľvek budúceho scudzenia pozemku o tom ostatných dedičov informuje a podielovo sa s nimi vyrovná. Od novembra 2018, keď Ústavný súd rozhodol, že obmedzenia pri nadobúdaní vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu pozemku sú protiústavné, sa situácia síce zmenila, no v rámci dedičského konania je, samozrejme, naďalej možné uzavrieť dohodu dedičov, keď jeden dedič nadobudne vlastníctvo k pozemku a zároveň sa zaviaže vyplatiť ustupujúcim dedičom ako kompenzáciu ich podiel na dedičstve. V zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka totiž platí, že „ak je viac dedičov, vysporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou, ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli“.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.