Letné brigády sa pomaly končia, mnohí študenti však chcú alebo potrebujú pracovať aj počas školského roka. Legislatíva im to dovoľuje. Ich pracovný pomer však môže byť upravený rôzne a každý spôsob prináša určité výhody aj nevýhody. Študent by preto mal vedieť, ktorá forma práce počas štúdia je pre neho najvýhodnejšia.

Vyberte to správne
Študent sa popri štúdiu - či na strednej alebo vysokej škole - môže zamestnať na bežnú pracovnú zmluvu, akú majú ostatní zamestnanci - neštudenti. Takáto forma prináša aj výhody - napríklad nárok na platené voľno, odstupné pri výpovedi. Pre študentov je to však nevýhodná forma, najmä z pohľadu finančného. Rovnako ako ostatní zamestnanci totiž musí v takomto prípade platiť daň a všetky odvody do zdravotnej či Sociálnej poisťovne. Keďže študent je počas štúdia poistencom štátu, je platenie odvodov z pracovnej zmluvy pre neho zbytočné.

Pri pracovnej zmluve sa im však vyhnúť nedá, preto treba zvážiť iné formy. K dispozícii sú dohody - o vykonaní práce, pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov. Tá posledná je v podstate "šitá“ pre študentov, bez problémov však môžu využiť aj prvé dve. Odlišujú sa v počte odpracovaných hodín. Pri dohodách je odmena študenta znížená o 19-percentnú daň, plus k tomu zamestnávateľ zaplatí za študenta odvod do garančného a úrazového fondu. Výhodné je to teda pre študenta aj pre zamestnávateľa.

Znížte si daňovú povinnosť
Mnohí študenti nevedia, že aj pri práci na dohodu môžu u zamestnávateľa podpísať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Tak sa mu mesačne zníži daňová povinnosť, prípadne nezaplatí žiadnu daň. Ak takéto vyhlásenie nepodpísal, môže si nezdaniteľnú časť základu dane uplatniť dodatočne - podaním daňového priznania.

Študent môže uzatvoriť aj viacero zmlúv, či už o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci. Vyhlásenie však môže podpísať len u jedného zamestnávateľa.

Študent si môže nárokovať nezdaniteľnú časť za celý rok aj v prípade, že pracoval len pár mesiacov. Pre rok 2009 je to 4 025,70 eura. Takto sa mu môže vrátiť aj všetka zaplatená daň. Povinnosť podať daňové priznanie nastáva vtedy, ak výška príjmu presiahla 1 717 eur. Pre študenta je výhodné však daňové priznanie podať aj ak zarobil menej.

Autorské zmluvy
Okrem pracovnej zmluvy či viacerých druhov dohôd môžu študenti pracovať aj na autorskú zmluvu, napríklad ak píšu články pre rôzne internetové portály či robia dabing. Tu je však rozdiel, či ide o príležitostný zárobok, alebo niečo trvalejšie.

Ak ide o príležitostný zárobok, zamestnávateľ vyplatí honorár znížený o zrazenú daň a o príspevok vo výške dvoch percent do literárneho fondu. Študent teda nemusí už nič riešiť.

Ak však ide o trvalejší charakter, respektíve ide o príjem za umelecký výkon - či už namaľovanie obrazu, honorár za vydanie knihy, dabing, treba sa zaregistrovať na daňovom úrade, a to do 30 dní od začatia poberania takýchto príjmov.

Pri autorskej zmluve neplatí študent žiadne odvody, ani do Sociálnej ani do zdravotnej poisťovne. Platí sa len spomínaný príspevok do literárneho fondu a daň, ktorá sa vypočítava len z časti honorárov - od celkovej sumy sa odpočíta suma paušálnych výdavkov 40 percent, ktoré si môže uplatniť, zo zvyšku sa vypočíta daňová povinnosť.

Pri podaní daňového priznania má opäť nárok na uplatnenie si nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za celý rok. Zo zaplatenej dane sa mu teda vráti časť, alebo celá daň späť.

Študenti teda po skončení zdaňovacieho obdobia môžu podať daňové priznanie s tým, že tak aspoň časť zaplatených daní, alebo aj celú, získajú späť. Ak budú mať príjem len z dohôd, považuje sa to za príjem zo závislej činnosti a priznanie podajú na tlačive typu A. Ak budú mať okrem dohôd aj príjem z autorskej zmluvy, použijú tlačivo typu B.