Transparentnosť výberových konaní je veľkou témou nielen na Slovensku, ale všade, kde sa narába s veľkými peniazmi. Súkromnými i verejnými, pred voľbami i mimo nich. Netransparentnosť, korupcia a podvádzanie je problém starý ako ľudstvo a korene má hlboko v ľuďoch -- bez rozdielu vzdelania, IQ či pracovnej pozície.

V porovnaní s tým je v kontraste jednoduchosť riešení, ktoré by ju mali riešiť. Zákony o verejnom obstarávaní sa ukázali ako neúčinné najmä v štátoch, kde politici nie sú po korupčných škandáloch nútení (tlakom verejnej mienky) odstúpiť.

Elektronické aukcie nie sú ničím novým, tento nástroj sa využíva mnoho rokov tak vo svete, ako i na Slovensku. Umožňuje dosahovať skutočne nevídané úspory, a preto je veľmi správne, že jeho používanie bude rásť. Zámerne som zvýraznil slovo nástroj, pretože si, žiaľ, málokto uvedomuje, že e-aukcia je nástroj, nie riešenie. Je potrebné vedieť, že je len časťou obstarávacieho procesu, ktorému predchádza príprava, kde je rovnako ako v iných typoch rokovaní veľký priestor na to, aby ju organizátor pripravil na mieru svojmu "favoritovi".

Kroky, ktoré elektronickému obstarávaniu predchádzajú, sú podobné ako v klasickej súťaži. Ak sa však tie základné, ako je stanovenie výberových kritérií, spôsobu vyhodnotenia a predvýber uchádzačov, urobia s neserióznym zámerom, realizácia samotnej aukcie nepomôže peniaze zadávateľa ušetriť.

V zásade sa teda dá povedať, že e-aukcia pomôže šetriť tomu, kto šetriť skutočne chce. To znamená, že riešením plytvania nie je zavedenie elektronického obstarávania, ale zabezpečenie toho, aby organizátori súťaží chceli, či museli šetriť -- čo je však neporovnateľne ťažšie než zavedenie e-aukcií.

Autor je managing director pre strednú Európu ADR International