Každý, kto vlastní hotel, penzión, lyžiarske stredisko či kúpalisko, má vždy do čoho vrážať peniaze. Kde ich však vziať? Možností je viacero. Napríklad aj nenávratný príspevok zo štrukturálnych fondov únie prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch.
Stojí veľa námahy
Mnohí, ktorí v tomto biznise podnikajú už nejaký ten rok, o takejto možnosti vedia. Tvrdia však - získať príspevok je nesmierne zložité. "Predchádza mu množstvo papierovačiek,“ hovorí Július Gánoczy, majiteľ menšieho lyžiarskeho strediska v Osčadnici. O príspevok žiadal už skôr, keď ich ešte poskytovali z predvstupových fondov EÚ. "Dostal som vtedy necelé štyri milióny korún. Boli určené účelovo len na výstavbu penziónu, preto som ani nemohol z toho istého zdroja dostať ďalší príspevok na lyžiarske stredisko.“ V areáli má teraz 60 lôžok, ktoré ho však stáli veľa času a námahy. "Doslova som si vtedy peniaze vybehal.“
Podobne reaguje aj Jozefína Kučáková, majiteľka penziónu v Osčadnici. "Vybudovali sme päť apartmánov rodinného typu. Všetko si robíme svojpomocne. Ak by sme si aj chceli pomôcť nejakým príspevkom z eurofondov, nemáme prvotný kapitál, ktorý je potrebný.“
Výzvy sú zverejnené
Niektoré výzvy na predkladanie žiadostí sú už ukončené a iné ešte stále aktuálne. Podľa najnovšej, zverejnenej na webovej stránke agentúry, môžu podnikatelia posielať žiadosti do polovice októbra, presnejšie do 19. októbra do 16. hodiny. Výška aktuálneho príspevku sa pohybuje od 20- do 500-tisíc eur.
"Záujem podnikateľov pri každej jednej výzve niekoľkonásobne prevyšuje možnosti agentúry,“ hovorí Martin Húska, ktorý je riaditeľom sekcie marketingu cestovného ruchu. "Napríklad podľa terajšej výzvy sa má rozdeliť celkovo 20 miliónov eur (602,52 milióna korún). Keď si túto sumu rozmeníme na drobné, ak by povedzme každý požiadal o najvyšší príspevok 500-tisíc eur, agentúra by mohla podporiť len 40 projektov.“ Pri nižšej sume sa, samozrejme, počet kladne vybavených žiadostí zvyšuje.
Ako sa k sume dostať
Nenávratné príspevky od štátu tečú do rôznych turistických centier za istých podmienok. "Výzvy, o ktorých hovoríme, sú vždy nasmerované na určité regióny Slovenska, sú v nich definované oprávnené projekty alebo aktivity, na ktoré môže podnikateľ žiadať o prostriedky. Z výzvy sa tiež dozvie, koľko financií sa v rámci nej bude rozdeľovať,“ pokračuje Húska.
Dáva však za pravdu aj podnikateľom. "Našej agentúre treba predkladať skutočne veľké množstvo dokumentov.“ Ilustruje to aj na aktuálnej výzve. "Podľa zoznamu príloh, ktoré sa povinne pripájajú k žiadosti a sú v nej aj uvedené, je ich spolu okolo 25.“
Peniaze nepotečú hneď
Podnikateľ nemôže počítať s tým, že dostane peniaze hneď. Aj keď doručí projekt včas, kompletný, bezchybný a s potrebnými prílohami. "Finančné prostriedky mu agentúra nevyplatí. Žiadatelia totiž predkladajú harmonogram investícií. Napríklad podľa najnovšej výzvy musia realizovať projekt do 24 mesiacov. V žiadosti si takto nastavia harmonogram na dva roky, a ten tvorí aj prílohu zmluvy.“
Ako ďalej opisuje Húska, ak je schválená, agentúra podpíše so žiadateľom zmluvu. "Podnikateľ projekt najskôr financuje z vlastných finančných prostriedkov. Potom mu naša agentúra preplatí časť výdavkov.“
Opäť sa podáva žiadosť, tentoraz o vyplatenie peňazí, keď sa už určitá časť projektu zrealizuje. "Už v pôvodnej žiadosti definuje, čo ide realizovať a aké sú oprávnené výdavky. Žiadosť je schválená s týmto rozpočtom a tvorí aj záväznú prílohu k zmluve. Kontrolujeme len to, či položky, ktoré sa zrealizujú, boli aj schválené.“
Projekt sa monitoruje
Aj keď sa projekt skončí a peniaze naň sú vyplatené, povinnosti sa nekončia. Ďalších päť rokov po jeho zavŕšení ho agentúra monitoruje. "Kontrolujeme, či podnikateľ dosahuje výsledky, ktoré deklaroval v zmluve. Napríklad, ak sa zaviazal na nárast počtu pracovných miest alebo zvýšenie tržieb, či to aj plní.“ V prípade, že to tak nie je, môže ministerstvo hospodárstva finančný príspevok krátiť, prípadne ho žiadať späť.
| Aké sú podmienky pri žiadosti o príspevok z eurofondu v bežiacej výzve v oblasti turizmu - pomoc je určená malým a stredným podnikateľom (do 250 zamestnancov) - týka sa všetkých krajov okrem bratislavského (rozhodujúce je miesto realizácie) - objekty musia byť vo vlastníctve podnikateľa (pozemky môže mať v prenájme) - treba preukázať spolufinancovanie (50, resp. 60 % oprávnených výdavkov z vlastných zdrojov alebo z externého financovania, ale aj pri neoprávnených výdavkoch projektu) - musíte preukázať zaplatenie daní ku dňu podania žiadosti - musíte preukázať, že nie ste v úpadku (doklad z okresného súdu), vyrovnanie poistného do Sociálnej a do zdravotnej poisťovne (doklady nesmú byť staršie ako 3 mesiace) - projekt možno začať realizovať ešte pred podaním žiadosti, musíte však dokladovať aj postup pri obstarávaní prác, tovarov a služieb - žiadosť vrátane povinných príloh treba predložiť do 19. októbra do 16. hod. (osobne, doručiť kuriérom, podať na pošte na adresu SACR) Zdroj: www.sacr.sk |
| Prečítajte si aj: |
| Bezhlavá privatizácia a turizmus na vlastnú päsť Rozhovor. Jozef Čajko, predseda výkonného výboru Asociácie podpory rozvoja cestovného ruchu, aj o tom, ako sa štát nestará o cestovný ruch, pre HN: Prečo ste v hodnotení nášho cestovného ruchu taký prísny? V rámci hospodárstva je na poslednom mieste. Či už ide o úrady, inštitúcie, podnikateľov alebo združenia, každý, so zanedbateľnými výnimkami podniká na vlastnú päsť, všetko je na báze živelnosti, turizmus u nás nemá vybudovaný žiadny, ale žiadny systém. |
| Dobré zariadenia sa potknú o zlých majiteľov Nebola to len hospodárska kríza či prechod na euro, ktoré odplašilo našich tradičných návštevníkov z Česka či Poľska. Zlou vizitkou nášho cestovného ruchu je, keď sa k nám hostia po čase znova nevrátia. Tvrdia to ľudia, ktorí sa tejto oblasti venujú profesionálne. |