Slovenský rozhlas dala dokopy za pár rokov. Teraz je ako prvá žena na čele rádiotelevízneho giganta. "Aj takého firmy musia fungovať podľa zákonov džungle," vysvetľuje Miloslava Zemková.

Aký máte vzťah k televízii? 

Pozerám ju. Najmä v sobotu a v nedeľu. Večer si pozriem správy alebo film.

Na STV-čke?
Aj, prečo nie. No ak zapnem Trojku a tam zazriem ten nešťastný monoskop, poviem si: takto nemá vyzerať verejnoprávna televízia. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ja mám televíziu rada.

Pozerali ste ju aj predtým, ako ste sa dostali na jej čelo?
Pozerala.

Boli ste jednou z mála.
To si nemyslím. Pamätáte si na SOS? To som pozerala a správy. Ja som na STV vyrastala.

Vtedy toho nebolo veľa na výber, zapli by ste si ju aj teraz?
Áno, pretože k nej mám vzťah.

Nie je to nostalgia?
Nie, nikdy sa nemôžeme vrátiť k tej minulosti spred 20 rokov. To by sme vyrobili skanzen. Ja viem, že nie je v poriadku. Máme čo robiť, aby sme nestrácali divákov, ale na druhej strane verejnoprávna televízia nemusí byť najsledovanejšia.

To nikto netvrdí. Ale mala by byť kvalitná.
Iste, a má byť najdôveryhodnejšia. Dnes má Jednotka, Dvojka a Trojka dokopy takmer 27 percent. To nie je zlé.

Myslíte si, že 27 percent pre tri okruhy nie je zlé?
Sú špecializované. Trojku musíme kvôli peniazom zastaviť. Dvojka je veľmi špecifická, takže to v podstate ťahá Jednotka.

A robí to dobre?
To už je iná otázka. Program je plný repríz, ale sú nevyhnutné, musíme šetriť. Máme málo peňazí na premiérové programy aj na akvizície. Teraz je dôležitá tiež práca s archívom.

Takže sa lepšieho programu tak skoro nedočkáme.
V roku 2011 to lepšie asi nebude. Robíme určité úpravy v programovej štruktúre, ale zásadné zmeny to nebudú.

Divák dvadsať rokov platí poplatky i dane a...
...musíme zaťať zuby, vydržať. Aj my teraz robíme všetko veľmi rýchlo a vo vypätí. Snažíme sa televíziu ozdraviť. Ale pri takejto inštitúcii to je veľmi ťažké. Máme 12 programových služieb. Toto nie je úrad, toto je mediálny priemysel. Chce to čas, pretože aj keď o niečom dnes rozhodnem, v programe sa to prejaví o pol roka.

Takže teraz pracujete na tom, aby sa dala dokopy inštitúcia skôr finančne.
Nielen to, tu je zle nastavený systém. My nemôžeme pýtať peniaze na niečo, čo nezmeníme. Tie financie by zase padli do akejsi čiernej diery. A o rok by sme boli na tom mieste znova. Treba ten systém úplne, ale úplne zmeniť.

Môže byť STV-čka niekedy nestratová?
Môže sa dostať do situácie, že jej vystačia peniaze, ktoré jej patria podľa zákona.

Zákon ju drží aj na uzde. Ako vy vnímate verejnoprávnosť?
Tak ako je v zákone. No na rozdiel od väčšiny si myslím, že aj verejnoprávne programy môžu byť zaujímavé.

Posledné roky vaše slová vyvracajú.
Ale veď náučné programy či programy pre deti boli na STV dobré.

Boli... Mala by STV-čka aj zabávať?
Určite áno. Verejnoprávnosť nie je len to, čo je v zákone. Má informovať, vzdelávať a zabávať. Presne v tomto poradí. To zabávať je síce na treťom mieste, nie ako v komerčných televíziách či projektoch. Ale má rozhodne aj zabávať.

Ako si to predstavujete?
Informovať má zodpovedne a nemá vnucovať názor - mala by viesť diskusie na témy. Vzdelávanie si nepredstavujem ako nejaké poučovanie z obrazovky, skôr ako celoživotné vzdelávanie.

Ako nás budete zabávať?
Napríklad filmami. My môžeme práve na STV-čke vytiahnuť aj kvalitnú európsku tvorbu. Nemusí to byť za každú cenu hollywoodsky trhák. Tá zábava sa musí prejaviť aj na akvizičných veciach. A treba si uvedomiť, čo tá televízia chce vysielať. Nebudú to za každú cenu len komédie.

Počítate aj s vlastnou tvorbou?
Určite. Nemusíme za každú cenu nakupovať licencie, napríklad Milionára nakúpila STV ako prvá, viem si predstaviť, že na Slovensku je veľa tvorcov, ktorí niečo podobné vedia vytvoriť a nebude to finančne také náročné ako tieto licencie. Mne sa páčilo SOS, lebo to bolo zrkadlo toho, čo sa deje vonku na ulici alebo aj v STV.

To už dnes fungovať nebude.
Možno nie v tej istej podobe, ale s určitými obmenami áno. Viete, ja si myslím, že tu je veľa dobrých tvorcov. A programový riaditeľ STV Ľuboš Machaj je s nimi už v kontakte (smiech).

Predstavte si, že tu sedíme o dva roky. Ako vyzerá STV?
Takúto životnosť mi dávate? Dva roky?

Dva roky na to, aby ste sa dostali do situácie, keď sa program bude dať riešiť komfortnejšie.
Takže ideme modelovať víziu?

Poďme.
Keď si pustíme STV, je jedno či STV 1 a STV 2, lebo budú dva kanály, budeme si môcť vybrať. Program bude pestrejší, zaujímavejší a iný ako program v súkromných televíziách.

Skúste byť konkrétnejšia.
Spravodajstvo si viem predstaviť inak - moderátori budú stáť, budú v pohybe, nebudú len čítať z čítačky ako sochy, budú živší a budú mať hostí. Budú online, bude sa to prepájať s inými štúdiami.

A okrem spravodajstva?
Viac vecí pre deti. Ale nielen preberaných, chcem pre deti vlastnú produkciu i náučné programy, pretože deti sú teraz už iné. My sme zvyknutí na dramatické inscenácie. To sa dá aj dnes, ale modernejšie.

Nie je problém aj v tom, že hoci niečo zaujímavé STV má, nevie to využiť? Napríklad Fenomén, súťažnú reláciu pre géniov na STV2.
Televízia pracuje s tým, čo má. Štúdiá sú tiež staré. Potrebujeme začať veci robiť inak.

Ako?
Trendom sú štúdiá plné svetla, dynamické pozadie. My tu máme tmavú lampu, diskusiu na kanape. Samotná dynamika je pomalá a stará. Ach, po tomto rozhovore ma kolegovia z televízie nebudú mať radi.

Asi ste si však neprišli do RTVS hľadať kamarátov.
Nie, aj keď som nejakých našla. Ja som ľudí z STV vyzvala, aby mi pomohli, dali návrhy. Tú zmenu nemôžem urobiť sama.

A s nimi môžete zvýšiť čísla?
Žiaľ, takto koncipovaná bude mať stále menej divákov, pretože oni sa tiež špecializujú. To je trend, to nie je môj výmysel.

Čo s tým?
Treba sa sústrediť aj na taký fenomén, ako sú nové médiá a vytvoriť monotematické streamy napríklad na internete, poskytnúť mu "to“ monotematicky tak, aby si mohol vybrať. Pretože jemu to, čo namiešame, nemusí vyhovovať.

Komerčným televíziám sa to darí.
Myslím to tak, že keď chcete správy, asi nečakáte do siedmej, vygooglite si ich alebo si zapnete spravodajskú televíziu.

A ak chcete šport, zapnete si STV? Vyhlásili ste, že ho chcete na Jednotke a Dvojke viac.
Nechcem zahltiť telku "pingpongom" ani volejbalom. Ale musím vymyslieť, čo so športovými programami, ktoré televízia nakúpila. A verte mi, ona nakúpila drahé licencie. Dnes je Trojka najdrahší programový kanál televízie. A ja sa ho snažím niekam upratať.

Naozaj?
Nákup športových licencií sa pohybuje v astronomických sumách. Šport musí byť aktuálny, v repríze si ho nikto nepozrie. Treba ho rozdeliť medzi Jednotku a Dvojku. Hokej sa bude tiež vysielať aj na Jednotke, aj na Dvojke a Trojka bude plná.

Šampionát je iná liga.
Ale aj domáci šport má význam - je to aj výchovný moment, to nebudú len prenosy, ale aj dokumenty o športe - prečo šport, načo šport a podobne. Už spúšťame tvorbu športových dokumentov.

Označujú vás za Rybníčka II., možno aj pre tie zmeny...
To je asi zlé.

Je to uhol pohľadu, mnohí tvrdia, že sa STV za jeho éry pohla dopredu.
Ale on nie je mojím vzorom. Mojím vzorom je Margaret Thatcher. No ja som možno vzorom pána Rybníčka, ja som tiež bola starostka, ako je on teraz (smiech)

V rozhlase ste si vybudovali meno aj vďaka tomu, že ste nenechali politikov strkať nos do programu.
Som tvrdohlavá a neposlušná.

Teraz ste boli ste "favoritkou“ ministra kultúry. Zvládnete tlaky?
Favoritom bol projekt, ktorý som nerobila sama.

Vyhýbate sa odpovedi.
Ale ja neviem. Pozrite sa, tie tlaky nebudú len politické. Politici ma už trochu poznajú, vedia, že im často urobím napriek. Takúto fúziu Európa ešte nezažila. Médiá fúzujú, ale pripravujú sa na to niekoľko rokov. Toto je to riziko.

Čo s ním?
Najhoršie je spustiť zmenu a odísť. Systémom rozložíte a nemáte čas ho zložiť. Je to ako puzzle. Teraz sme v situácii, keď sme ho rozložili, postupne ho začneme skladať a to, čo je nadbytočné, zostane vonku. Na to dokončenie je potrebná podpora. Nemyslím tým politickú, ale niečo v zmysle - pustili sme ich tam, nechajme ich dokončiť to.

Nechajú vás?
To neviem.

Má vám v tom pomôcť aj známy krízový manažér Peter Ondro, ten má blízko k SaS, pomáhal tiež v Pente.
Ja ho registrujem dlhšie, ako SaS existuje. V Národnej rade (bol riaditeľom sekcie prevádzky a služieb parlamentu pozn. red.) ho tiež chceli preto, aby niečo zmenil. On v holdingu RTVS nebude navždy, je čisto zmenový manažér. Nastaví systém a ide ďalej.

Zatiaľ sa nikomu nepodarilo STV prebrať na dlhšie obdobie.
Viete, manažér má veci meniť. Má tendenciu uspokojiť sa, ale práve vtedy prichádza problém. Všetko sa musí meniť. Aj takého firmy musia fungovať podľa zákonov džungle.

Takže Ondro odíde a bude duo Zemková - Machaj?
Mám svojich ľudí, mnohých. Napríklad Ondro nebude vstupovať do programu. Systém je nastavený tak, že ani ja nevstupujem do programu. Nemôžem nadiktovať spravodajcovi, aby urobil tú či onú reportáž. Nesmie to takto fungovať.

Rozhlas vám je predsa len bližší. Tam je všetko, ako má byť?
Samozrejme, aj ten sa musí zlepšovať.

Ste s ním spokojná ako poslucháčka?
Vy sa ma pýtate na osobný názor a to je problém.

Prečo?
Ja počúvam všetko náhodne. Mám v počítači "bonzák" - viem si vypočuť všetko spätne. Počas nášho rozhovoru vysiela deväť okruhov. Ja neviem, čo vysielajú.

Ale keď ho počúvate, ste spokojná?
Niekedy áno, niekedy nie. Ale je to subjektívne, každý človek má vkus, náladu - ak by chcete skákať od radosti, nepustíte si Devín, kde možno bude deviata symfónia.

Budete spokojná aj s STV?
To nie je dôležité.

Prečo? STV vysiela aj pre vás.
Ale ja sa nemôžem správať ako poslucháč a divák. Sú prípady, keď sa mi niečo nepáči. Ja však nedvihnem telefón a nevynadám tomu, kto ten program vyrába.

Ale asi si zavoláte programového riaditeľa?
Áno, a poviem mu, že toto vnímam ako problém, buď mi to vysvetlí a odargumentuje, alebo nie. Nie je mojou úlohou robiť programového referenta.

Súdiac podľa životopisu, ste rada všade prvá.
Ako to myslíte?

Prvá starosta, prvá riaditeľka rozhlasu, prvá žena na čele prvej RTVS.
Asi vás prekvapím, ale nie som až taká ambiciózna. Nechodím ani na tie "smotánkovité“ záležitosti.

Nemali by ste sa ukazovať trošku viac?
To záleží na tom, aká je príležitosť. Ak ide o televízne ocenenie, ide Machaj, ak o rozhlas, ide Machaj (smiech). Nechcem sa pretŕčať. Táto funkcia nie je o mne.

Kto je Miloslava Zemková
Vyštudovala odbor veda o výtvarnom umení, neskôr absolvovala štvorročný postgraduál na Umenovednom ústave SAV. Pracovala v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici a v Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. V rokoch 1990 - 1994 bola vôbec prvou ženou starostkou mestskej časti v Bratislave-Staré Mesto. Od roku 1995 je spoločníčkou, konateľkou a výkonnou riaditeľkou Agentúry pre výtvarné umenie ARTeMISS a rovnomennej galérie v Bratislave. Od roku 1999 do augusta 2005 generálna manažérka holdingu Fun Radio Group. Od apríla 2006 bola generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu, teraz je na čele RSTV - Rozhlas a Televízia Slovenska. Má dve deti, žije v Bratislave.

zdroj: osobnosti.sk