Sláva baníctva, keď sa na strednom Slovensku hojne ťažili drahé kovy a neskôr uhlie, už pomaly vybledla. Napriek tomu má baníctvo svoje stále miesto aspoň medzi študijnými odbormi, hoci v priemysle ustupuje. Víkend HN Copernicus hovoril s dekanom Fakulty Baníctva, ekológie a riadenia ( F BERG) Technickej univerzity (TU) Košice profesorom Pavlom Rybárom.
* Košická Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnoloógií TU sa prihlásila spolu s ďalšími vzdelávacími inštitúciami v SR i zahraničí za duchovného dediča slávnej Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Aký je podľa vás odkaz tohto dedičstva pre súčasnú, vo všetkom tak odlišnú dobu a profesiu?
-- V roku 1762 panovníčka Mária Terézia dekrétom ustanovila prvú Banícku akadémiu nielen v habsburskej monarchii, ale aj na svete. Jej sídlom sa stala Banská Štiavnica, významné európske centrum baníctva v oblasti produkcie striebra a zlata. Od roku 1770 akadémia poskytovala študentom úplné vzdelanie a na pôvodnom mieste pôsobila vyše 150 rokov, čo stačilo na to, aby získala čestné miesto medzi vtedajšími vysokými školami na svete. Od roku 1777, po presťahovaní trnavskej univerzity do Budína, až do roku 1912 bola zároveň jedinou vysokou školou na území Slovenska. Nové usporiadanie Európy a rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie po 1. svetovej vojne významne urýchlili ukončenie pôsobnosti Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, jej presťahovanie do Šoprone a následné definitívne umiestnenie v Miškovci v Maďarsku. Vedenie F BERG TU v Košiciach za účelom medzinárodnej akceptácie fakulty ako dediča Baníckej akadémie zvolilo formu vyjednávania s predstaviteľmi zahraničných fakúlt a Montanuniversität v Leobene, ktoré majú svoje korene v Banskej Štiavnici. Výsledkom dlhodobého vyjednávania bol spoločný text Deklarácie pokračovateľov duchovného dedičstva slávnej Baníckej akadémie a jej slávnostný podpis 30. novembra 2001 v Stĺpovej sále Slovenského technického múzea v Košiciach. Deklaráciu podpísali rektor Montanuniversität v Leobene (Rakúsko), dekani Baníckej fakulty Miškoveckej univerzity v Miškovci, Lesníckej fakulty Západomaďarskej univerzity v Šoproni, Hornícko-geologické fakulty Vysoké školy báňské, TU Ostrava, F BERG TU v Košiciach a Lesníckej fakulty TU Zvolen. Na znak úcty mestu, v ktorom slávna Banícka akadémia vznikla a pôsobila, je priamym účastníkom deklarácie aj mesto Banská Štiavnica zastúpené primátorom.
* Takže ste otvorili novú kapitolu hodnôt baníctva na Slovensku.
Podpisom deklarácie sme prezentovali aj úctu k odkazu dedičstva profesorov a absolventov Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici v oblasti prírodných, technických, právnych a ekonomických vied, ktorých práce sa stali súčasťou duchovného a materiálneho bohatstva mnohonárodnej habsburskej, neskôr Rakúsko-Uhorskej monarchie, nástupníckych štátov monarchie v dnešnej strednej Európe. Podpisom deklarácie a jej posvätením spolu s novými symbolmi F BERG -- štandardou a erbovým znakom fakulty -- 13. septembra 2002 v kostole sv. Kataríny v Banskej Štiavnici za účasti predstaviteľov štátu, univerzít a fakúlt, samospráv a odborníkov z domova i zo zúčastnených krajín dosiahla F BERG TU v Košiciach medzinárodné uznanie nielen v nadväznosti na slávnu Banícku akadémiu v Banskej Štiavnici, ale aj svojho súčasného pôsobenia v regióne strednej Európy. Týmto aktom sa uzavrela kapitola hľadania spoločne uznávaných hodnôt súvisiacich so vznikom a pôsobením Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Veríme, že sme otvorili novú kapitolu hľadania a definovania hodnôt, ktoré budeme my, fakulty a univerzita spoločne ctiť a pestovať v blízkej budúcnosti. Dokladom nech bude realizácia pripraveného vyhlásenia predstaviteľov fakúlt a univerzity deklarácie, že napomôžu vytvoreniu samostatnej katedry pôsobiacej v Banskej Štiavnici, ktorá svojim odborným zameraním a jej umiestnením v historických priestoroch Baníckej akadémie nadviaže na tradície Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Pred podpisom takéhoto dekrétu na konci roka 2002 budú hutnícke fakulty na Slovensku, v Maďarsku a v Čechách vyzvané, aby sa k vyhláseniu pripojili. Aj rektor TU Dr.h.c prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc. vyjadril hlboké uspokojenie s aktivitami našej fakulty spojenými s prihlásením sa k odkazu Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici.
* Slovensko a jeho územie bolo kedysi známe ťažbou kovov, rúd i uhlia viac ako dnes. Akú úlohu zohráva a ešte môže v tejto oblasti zohrávať v súčasnosti i budúcnosti?
-- Slovensko je nedeliteľnou súčasťou Európy a bolo by omylom nehľadať spoločné pohľady na stav a vývoj baníctva. Nakoniec útlm baníctva na Slovensku kopíruje európsky postoj k baníctvu. Možno očakávať, že v 21. storočí budú potrebné všetky minerálne suroviny dobývané v 20. storočí. Na význame získajú keramické materiály, sklá, polyméry, kompozitné materiály a lamináty, ktoré môžu znížiť dopyt po kovoch uplatňovaných v súčasných produktoch. Tie isté kovy však zrejme nájdu uplatnenie v nových technológiách a výrobkoch. Doposiaľ sa vývoj banských a spracovateľských technológií a zariadení uskutočňoval predovšetkým s ohľadom na bezpečnosť človeka a na ekonomiku podnikania. V súčasnosti musia byť v prvom rade uspokojené environmentálne požiadavky.
* A samotná pozícia baníctva na Slovensku?
-- Klasické dobývanie nerastov s výnimkou magnezitu a hnedého uhlia pomaly zaniká. Slovensko je bohaté na nerudné suroviny, na prvky vzácnych zemín, na geotermálnu energiu a pitnú vodu. Slovensko vlastní časť bohatých zásob na dne Tichého oceánu. Navyše, sme aktívni v oblasti informačných technológií a napr. aj na F BER TU vyvíjame technológie, ktoré v prípade ich uplatnenia v praxi, pomôžu pri vyhľadávaní a spracúvaní nových surovín.
* Potreba vzdelávania baníckych odborníkov sa ukázala už pred 240 rokmi. Na čo sa predovšetkým v tých časoch vzdelávanie orientovalo a aký veľký posun sa udial do súčasnosti?
-- Učebný plán po roku 1770 na Baníckej akadémii stanovoval, že v 1. ročníku sa prednášala matematika, geometria, trigonometria, aerometria, mechanika, hydraulika a hydrostatika. V druhom mineralógia, chémia kovov a analytika, náuka o baníckych a hutníckych zariadeniach a v 3. ročníku baníctvo v plnom rozsahu, banské meračstvo, banské právo, základy lesníctva a banská ekonomika. Poslucháči boli povinní najmenej raz za 2 týždne fárať do baní a zúčastňovať sa na cvičeniach z banského meračstva. Akadémia vychovávala špecialistov v oblasti baníctva. V súčasnosti je štúdium univerzitného typu, teda s dvojročným, prevažne prírodovedným a spoločenským základom a od 3. do 5. ročníka študenti absolvujú vo viacerých študijných odboroch vzdelanie orientované do klasických technológií, geológie, riadenia procesov, informatizácie, environmentálnych technológií, využitia alternatívnych zdrojov energií, podnikania a manažmentu a podobne.
* V čom sa líši a v čom je identická prvá vysokoškolská učebnica baníctva na svete od tých súčasných?
-- K. T. Delius, ako prvý banský profesor na akadémii v Banskej Štiavnici zostavil učebnicu z tých predmetov, ktoré na akadémii vyučoval. Takto vznikla v roku 1773 takmer 1000-stránková učebnica Anleitung zur Bergbaukunst (Úvod do baníckeho umenia), ktorá je považovaná za priekopnícke dielo a podáva obraz vtedajšieho stavu baníctva. Bola prvou knihou o baníctve, ktorú vydali pre akademické účely. Súčasné vzdelávanie sa neuskutočňuje s využitím jednej spoločnej učebnice napr. pre stredoeurópsky región, ani vydaním súborného diela o baníctve a príbuzných vedách pre potreby Slovenska, pretože takéto dielo by malo niekoľko veľa tisíc strán. Študenti majú k dispozícii skriptá -- dočasné vysokoškolské učebnice, ako aj knižné diela typu monografie. Dostupnosť celosvetových informácií na internete prudko mení možnosť získavania informácií študentov.
* Aké je uplatnenie absolventov fakulty BERG v súčasnej praxi a aké uplatnenie môžu mať v rámci zjednotenej Európy po roku 2004?
-- Vlani sme oslavovali 60 rokov Baníckej fakulty, ktorá vznikla v lone Slovenskej vysokej školy v Bratislave. V roku 1951 sa Fakulta špeciálnych náuk SVŠT v Bratislave pretvorila na Banícku fakultu. Dnes si pripomíname 50. výročie pôsobenia Baníckej fakulty, dnešnej Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií na VŠT, resp. TU v Košiciach. V školskom roku 2001/2002 absolvovalo štúdium na F BERG TU v Košiciach zhruba 270 inžinierov a 100 bakalárov. Súčasný široký záber fakulty dokumentujú aj študijné odbory Cestovný ruch -- geopropagácia a Geodézia a kartografia. Neustálymi zmenami sa postupne podarilo z pôvodne technologicky orientovanej fakulty vybudovať súčasnú prierezovo orientovanú fakultu s vyše 2100 poslucháčmi študujúcich vo všetkých formách štúdia, čím sa stala treťou najväčšou fakultou na TU v Košiciach. Potešujúce je, že nevychovávame vyššie percento absolventov bez uplatnenia, ako iné fakulty na východnom Slovensku. Miesto nachádzajú v banských, ale aj iných priemyselných podnikoch, úradoch životného prostredia, na ministerstvách, v banských úradoch, v samospráve a štátnej správe, malých súkromných podnikoch rôzneho zamerania, v neziskových organizáciách, v treťom sektore, v cestovných kanceláriách... Poznám dokonca aj prevádzkara v hoteli v Budapešti, ktorý je našim nedávnym absolventom.
* Čo vás osobne doviedlo k poznávaniu a štúdiu tohto odboru a čím vás baníctvo a geológia fascinuje?
-- Baníctvo a geológia sú interdisciplinárne odbory, v ktorých si nájde záľubu aj technicky, aj prírodovedne orientovaný človek. Pod pojmom baníctvo si už dnes nepredstavujte iba samotnú technológiu dobývania ložísk. Nakoniec, kto zakúsil ťažký banský chlebík, nerád ho opúšťa. Ja osobne mám rád svoje povolanie zviazané s baníctvom a geológiou a nechcem ho meniť.
Prof. Ing. Pavol Rybár, PhD., dekan F BERG TU v Košiciach (nar. 21.februára 1950) je absolventom Baníckej fakulty VŠT, odbor Dobývanie ložísk, špecializácia Banská geológia (1976). Kandidatúru obhájil v roku 1985 vo vednom odbore Dobývanie ložísk úžitkových nerastov a v rovnakom odbore bol v roku 1991 habilitovaný a získal vedecko-pedagogický titul Doc. Od roku 1999 je profesorom Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií vo vednom odbore Dobývanie ložísk a geotechnika. Po ukončení vysokoškolského štúdia začal pracovať ako geológ v Geologickom prieskume Spišská Nová Ves, Geologická oblasť Košice. V roku 1978 začal pracovať na Katedre fyziky FEI VŠT v Košiciach ako pedagogický pracovník. O rok neskôr sa stal výskumným pracovníkom baníckej fakulty VŠT Košice. V rokoch 1998 až 1990 bol zahraničným expertom na Union de Mineria y Sal v Havane, Kuba. V rokoch 1993 až 1997 bol vedúcim katedry KDLaG Baníckej fakulty VŠT, v rokoch 1997 až 2000 prvým prodekan a štatutárnym zástupcom F BERG TU Košice, od roku 2000 je dekanom tejto fakulty. Je členom mnohých vedeckých, atestačných, odborných a spoločenských komisiách a radách na Slovensku i v zahraničí. Je napríklad členom predstavenstva Slovenskej banskej komory, predstavenstva Slovenského plynárenského a naftového zväzu a Svetovej asociácie banských profesorov. Je ženatý, má dve dcéry. Hovorí a píše v anglickom a španielskom jazyku, medzi jeho záľuby patria knihy, hudba, rodina a príroda.