Na sklonku cárskej vlády si v židovskom spoločenstve vydobyli dominantné postavenie dva myšlienkové smery, usilujúce sa o nápravu neutešených pomerov. Hoci sionizmus svojou snahou symbolicky nadväzoval na tisícročné snaženie sa o návrat na Sion, bol predovšetkým moderným fenoménom, ktorý mal v úmysle sformovať židovský národ tak, že mu dodá politický rámec. Jeho zakladateľ, Viedenčan Theodor Herzl, bol presvedčený, že asimilácia s nežidovským obyvateľstvom vedie do slepej uličky. Zvlášť úrodnú pôdu našiel Herzlov program vytvorenia židovského národného územia po pogromoch v Rusku. Úspech zaznamenalo hnutie najmä medzi mladými ľuďmi, u príslušníkov inteligencie a v niektorých skupinách strednej vrstvy. Sionizmus dokázal spolitizovať židov, ale už od svojho začiatku nebol iba obyčajným politickým hnutím: snažil sa im dať novú kolektívnu identitu. Svoj hlavný cieľ dosiahol sionizmus vytvorením izraelského štátu.
Na prelome storočí našiel svoje najsilnejšie vyjadrenie aj židovský socializmus. Začiatky industrializačného procesu v ríši umožnili predovšetkým vznik početného židovského proletariátu. Ten sa stal obeťou hneď dvojitého ekonomického i národného jarma. Sociálnou odpoveďou na tento tlak bola masová emigrácia do Spojených štátov a západnej Európy, politickou odpoveďou bol vznik socializmu. Podľa historikov bol židovský socializmus výsledkom spojenia troch prvkov: prvým bol vznik "proletariátu geta", ktorý sa výrazne odlišoval od ostatnej robotníckej triedy, druhým štátny antisemitizmus, ktorý mal na svedomí pogromy z roku 1881 a nakoniec tretím prvkom bol zrod inteligencie, ktorá sa vyjadrovala v jidiš. Cieľom radikálnych intelektuálov bolo zjednotenie a fúzia veľkého množstva remeselníckych cechov. Základným krokom, ktorý viedol k vzniku socialistickej organizácie Bund, bolo založenie socialistického krúžku vo Vilniuse. Bund už čoskoro po svojom založení prijal okrem ekonomických požiadaviek aj program založený na troch požiadavkách: transformácii ruského impéria na federáciu národov, práve na národnú autonómiu a nakoniec uznaní židov za plnoprávny národ.