Vo svojich 37. rokoch je prvou ženou v histórii na poste generálnej riaditeľky Európskeho výboru pre elektrotechnickú štandardizáciu (CENELEC), ktorého členom je i SR. Je elektrotechnickou inžinierkou s diplomom madridskej Polytechnickej univerzity. V pánskych kruhoch, ktoré predstavujú významnú väčšinu v tejto technickej oblasti, kde sa tvoria normy, sa pohybuje suverénne a so šarmom. Na našom stretnutí v Berlíne, kde sa konalo valné zhromaždenie tejto európskej inštitúcie, sme debatovali i o tom, aké príjemné chvíle, ale aj úskalia prežíva mladá žena - manažérka na tejto významnej európskej pozícii.

Stretnúť ženu na poste generálnej riaditeľky vo sfére tvorby a schvaľovania noriem pre elektrotechnický a elektronický priemysel je celkom výnimočné. Aká bola vaša cesta na špičkovú manažérsku pozíciu?
- Pracovala som už niekoľko rokov v španielskom národnom výbore pre elektrotechnickú štandardizáciu. Našla som si toto miesto ako prvé po skončení univerzity. Priznávam, že štandardizácia spočiatku vôbec nebola objektom môjho záujmu. A prvé roky neboli najľahšie. Prežívala som aj obdobie, keď som na tejto práci nenachádzala nič atraktívne, príťažlivé. Premáhala ma aj vôľa odísť. Vtedy som si hovorila: prekonaj toto obdobie a uvidíš, že po čase pochopíš užitočnosť tejto práce. A dnes ju naozaj v plnej miere chápem. Takže som nebola nováčikom, keď mi ponúkli funkciu generálnej riaditeľky CENELEC. A poviem vám úprimne, že som bola veľmi hrdá, keď som túto ponuku dostala. Navyše na toto miesto ašpirovali viacerí kandidáti. A moja hrdosť ešte stúpla, keď ma vybrali vlani v septembri.

Vybrali vás ako prvú ženu v doterajšej histórii tejto európskej organizácie, združujúcej 28 krajín. A to je ďalšia pocta. Toto všetko sú však iba vonkajšie príjemné efekty. Dôležité tiež je, ako reagovala vaša rodina?
- Predovšetkým sme sa museli presťahovať z Madridu do Bruselu. Moja rodina priaznivo prijala zmenu môjho pracovného postavenia. Ja sa zasa snažím sa, aby moje dve deti čo najmenej pociťovali zmenu môjho pôsobenia.

Nie je to zložité byť špičkovou manažérkou a láskavou mamou súčasne?
- Niekedy je to ťažké, ale snažím sa mať dobre zorganizovaný rodinný život.

Pokúste sa porovnať rozdiel, ak z vášho pohľadu existuje, medzi postavením muža a ženy na dôležitej pracovnej pozícii? Povedzme, pri získavaní si autority a rešpektu.
- Vyjadrím to veľmi jednoducho. Keď si chce žena získať rešpekt a uznanie, musí nesmierne tvrdo pracovať.

Spýtam sa ešte inak. Aké danosti musí mať žena, aby dobre obstála na vysokom manažérskom mieste?
- Môj profesor fyziky na univerzite zvykol hovoriť, že fyzikálne problémy treba vnímať a vidieť intuitívne. Myslím si, že dôležitou prednosťou ženy je práve prirodzená schopnosť pracovať s intuíciou. Treba byť otvorený, flexibilný, tolerantný, dokázať spomenuté vlastnosti kombinovať. K tomu je potrebné neustále na sebe pracovať a nadobúdať nové poznatky. Počúvať iné názory, učiť sa od iných. Potom môžeme mať výsledky a byť úspešné. Navyše, my ženy, sme veľmi praktické a pragmatické pri rozhodovaní. Dokážeme diskutovať a nachádzať realizovateľné riešenia. Na základe týchto charakteristík, nazdávam sa, získavame, resp. dopracovávame sa k rovnakému výslednému efektu ako naši mužskí partneri. Niekedy možno aj k lepšiemu.

Ako žena sa s vaším názorom, samozrejme, stotožňujem. Ale povedzte, čo vám prináša problémy pri riadení prevažne mužského pracovného tímu?
- Niekedy je to môj pragmatizmus, pre ktorý nie vždy nachádzam podporu. Ale s tým sa snažím vyrovnať. Vždy zdôrazňujem, že manažérska pozícia ženy je mimoriadne závislá od jej schopností a prístupnosti k iným názorom. Napokon sama som nikdy nežila s ambíciou byť manažérom. Prišlo to prirodzenou cestou, vybrala som sa po nej a teraz musím bojovať kvalitnou a dobrou prácou.

Koľko hodín jej venujete denne?
- Ak treba, pracujem aj dvanásť hodín. Zvyčajne je to však deväť až desať hodín denne. Snažím sa zároveň o to, aby som víkendy trávila s rodinou.

Pracujete s multikulturálnym tímom, s ľuďmi prakticky z celej Európy. A keďže komunikácia je základom manažérskej aktivity, ako sa vám darí?
- Hovorím anglicky, francúzsky, taliansky a, samozrejme, španielsky. Napriek tomu komunikácia v multikulturálnom kolektíve je trochu zložitejšia a náročnejšia v porovnaní s komunikáciou v rodnom jazyku. Ale na druhej strane sa mi táto práca páči, pretože získavam obraz o rozmanitosti a pestrosti európskej kultúry. V konečnom dôsledku sa tým zdokonaľujem aj v riadiacej práci. Je to nový obzor, ktorý je pre mňa zaujímavý a atraktívny.

Isto máte aj túžby a priania. Čo očakávate a akým smerom by ste boli rada, keby sa uberal váš život?
- Chcem sa predovšetkým tešiť zo života, čo sa mi aj darí. Vytýčila som si určité priority, ktoré sa snažím rešpektovať. Sú nimi moja rodina - moje deti a manžel. Chcem milovať a byť milovaná. Snažím sa byť dobrou mamou, manželkou a zároveň profesionálkou v zamestnaní. Takže mojou životnou filozofiou sú vlastne tie najprízemnejšie, ale z môjho pohľadu, najkrajšie hodnoty.