Sudca kritizuje dotazníky prezidenta Policajného zboru

Polícia od nového roka zaviedla takzvanú dotazníkovú metódu výsluchu v prípadoch domáceho násilia. V novom policajnom pokyne je dotazník na odhad rizika ohrozenia s dvanástimi otázkami, na ktoré má ohrozená osoba odpovedať „áno“ alebo „nie“. Ten sa potom vyhodnocuje.

Nesprávna metóda
Dotazník následne odporúča policajtovi postup na základe počtu výsledných bodov. Napríklad, ak je výsledkom dotazníka desať a viac bodov, policajti musia podľa Šamka útočníka zadržať a čin nemôžu posúdiť iba ako priestupok. „Dotazník a odpovede ,áno‘ alebo ,nie‘ tu majú teda rozhodovať o tom, či konkrétny skutok má alebo nemá znaky skutkovej podstaty trestného činu či priestupku. Nerozhodujú o výsledkoch dokazovania,“ píše sudca. Súdy by podľa neho tento interný pokyn polície vôbec nemusel zaujímať, keďže nejde o dôkazný prostriedok v zmysle Trestného poriadku. V obvode Krajského súdu v Bratislave sa však začal tento dotazník objavovať ako súčasť vyšetrovacieho spisu predkladaného súdom, a to ako príloha výsluchu poškodenej osoby.

Niektoré otázky v dotazníku navyše sudca považuje za sugestívne, skresľujúce či obsahujúce viac podotázok. Na otázky ohrozená osoba taktiež nemôže odpovedať „neviem“.

Šamko síce hodnotí Gašparovu iniciatívu kladne, opačný názor má však na metódy dosiahnutia jeho cieľov. Na záver policajnému prezidentovi odporúča zamerať sa skôr na školenie policajtov v tom smere, ako správne a zákonne vykonať výsluch ohrozenej osoby.

Mimo reality
Advokát Michal Antal vysvetľuje, že zverejneným pokynom sa polícia snaží riešiť dosť časté situácie, keď privolané hliadky jednoducho nevedia, ako majú v prípadoch podozrenia z domáceho násilia postupovať. „Ešte je azda priskoro hodnotiť výsledky využívania tohto postupu, avšak domnievam sa, že forma, ktorou sa polícia tento stav snaží riešiť, je formalistická a odtrhnutá od reality,“ tvrdí Antal. Aj podľa neho je obsah otázok v dotazníku nejasný či sugestívny. Ďalším problémom je nezosúladený postup policajtov. „Z praktických skúseností viem, že niektorí policajti dávajú vyplniť dotazník priamo ohrozenej osobe a niektorí sa pýtajú rôzne otázky a dotazník v podstate vyplnia bez toho, aby o tom poškodená osoba vôbec vedela,“ hovorí advokát. Novozavedený postup polície môže zvýšiť aj riziko falošných obvinení. „Často si tak najmä ženy – matky vyvárajú argumenty pre súdne konania, v ktorých sa rieši alebo bude riešiť styk s maloletými deťmi. Reálne sa potom stáva, že súd ,pre istotu‘ predbežne otcovi styk s deťmi zakáže až do vyriešenia trestnej veci, čo však môže trvať mesiace,“ obáva sa Antal.

Polícia očakáva pozitíva
Oddelenie komunikácie a prevencie kancelárie prezidenta Policajného zboru HN odpovedalo, že dotazník je zavedený v policajnej praxi len krátky čas a momentálne nemožno vyhodnotiť jeho prínos na úseku domáceho násilia. Polícia však predpokladá, že jeho využívanie v praxi prinesie očakávaný výsledok. Komunikačné oddelenie upozorňuje, že samotný dotazník nie je súčasťou vyšetrovacieho spisu a v žiadnom prípade nenahrádza výsluch poškodeného. Má slúžiť len pre policajtov prvého kontaktu, a nie vyšetrovateľom. „Vyjadrenia sudcu Šamka sme zobrali na vedomie, jeho príspevok nechápeme ako kritiku postupu polície, ale ako príspevok do diskusie o hľadaní a nachádzaní účinnejších nástrojov boja proti domácemu násiliu,“ píše sa v stanovisku kancelárie policajného prezidenta.