Omyly, ktorých sa najčastejšie dopúšťajú závetcovia. 

1.
Zabudne sa na neopomenuteľných dedičov
Najväčší problém pri závete predstavujú neopomenuteľní dedičia, ktorými sú potomkovia poručiteľa, závetcu. Čo to znamená?

Ak sa závetca rozhodne, že zanechá celý majetok len jednému zo svojich dvoch detí, to druhé, závetom opomenuté dieťa, má nárok na 1/2 svojho zákonného dedičského podielu (teda 1/4), ak ide o plnoletého potomka, a na celý svoj zákonný dedičský podiel (1/2), ak ide o maloletého potomka. Tento nárok si neopomenuteľný dedič uplatní priamo na pojednávaní u notára.

Ak nedôjde k inej dohode medzi týmto závetným dedičom a znevýhodneným, opomenutým zákonným dedičom, vlastne sa nenaplní vôľa závetcu. O tejto relatívnej neplatnosti závetu notár spisujúci závet náležite poučí závetcu, ktorý napriek tomu môže zotrvať na prejave svoje vôle.
Na relatívnu neplatnosť závetu notár prihliadne len vtedy, ak ju závetom opomenutý potomok bude namietať a žiadať si svoj zákonný podiel.

2.
Neurčí sa náhradný závetný dedič
Ak niektorý dedič zo závetu z nejakého dôvodu dedičstvo nenadobudol, týmto situáciám možno zabrániť tým, že sa v poslednej vôli určí náhradný dedič.
Napríklad závetca odkáže v závete celý majetok jednej z dvoch dcér. Závetná dedička, dcéra, sa však nedožije poručiteľovej, otcovej smrti, a keďže ku dňu smrti poručiteľa neexistuje závetný dedič, bude sa dediť výlučne zo zákona, teda celý majetok budú dediť dedičia v prvej dedičskej skupine – manžel v 1/3, žijúca druhá dcéra v 1/3 a právom po zosnulej dcére (pôvodnej závetnej dedičke) jej deti, teda vnuci poručiteľa spolu v 1/3.

Závetca si často myslí, že automaticky, ak nebude dediť dieťa ako závetný dedič, nastupujú jeho deti. Nie. Je to tak len v prípade dedenia zo zákona v prvej dedičskej skupine pri deťoch. Ale pri dedení zo závetu, napríklad ak závetný dedič zomrel, nastáva dedenie zo zákona. To možno riešiť len určením tzv. náhradného dediča pre závetného dediča. V príklade, kde jedna z dcér bola určená za závetnú dedičku a druhá spolu s manželom bola z dedenia vynechaná, odporúča sa určiť za náhradných dedičov závetnej dedičky dcéry jej potomkov, dokonca aj tých, ktorí ešte v čase spísania nie sú narodení.

3.
Na podmienky v závete sa neprihliada
Na podmienky uvedené v poslednej vôli sa neprihliada. Mnohokrát ich závetca predsa len v závete uvádza, vrátane rôznych príkazov a pokynov pre závetného dediča či iných zákonných dedičov. Tie vo väčšine prípadov nemajú vôbec žiadne právne účinky, sú nevykonateľné a nevymáhateľné. Napríklad, ak uvediete v závete, že odkazujete synovi dom s podmienkou, že v tomto dome zriadi múzeum, alebo dcére peniaze na účte, ale tá je povinná vystrojiť vám pohreb v tom a tom kostole, toto všetko sú podmienky, ktoré nemajú žiadne právne následky.

Tieto situácie vidieť často v amerických filmoch, kde je však dedičské právo založené na absolútne iných princípoch anglosaského práva a v našom právnom režime ich môžeme posudzovať len ako priania. Avšak, ak závetca uvedie, že dedič, ktorému zanecháva celý dom, musí vyplatiť z 1/2 hodnoty domu druhého syna, treba to brať do úvahy. Preto sa obaja dedičia buď dohodnú, že dom nadobudne len závetom povolaný dedič s povinnosťou výplaty 1/2 v určitej výške do určitej sumy druhého dediča, alebo obaja nadobudnú dedičský podiel po 1/2. 

Zdroj: notárka Miriam Imrich Breznoščáková