Štát od apríla budúceho roka zavedie transakčnú daň. Do štátneho rozpočtu chce vďaka nástroju, ktorý v Európe funguje len v susednom Maďarsku, za prvých deväť mesiacov roka 2025 naliať viac ako pol miliardy eur. Podnikatelia za každú online platbu pošlú do štátnej kasy 0,4 percenta jej hodnoty, maximálne však 40 eur.
Zmeny sa dotknú aj výberu hotovosti z bankomatu alebo priamo na pobočke banky. Z každý takýto úkon živnostník zaplatí 0,8 percenta zo sumy. No a napokon právnické osoby neminie ani ročný dvojeurový poplatok za využívanie platobnej karty.
HN sa pri novej dani, ktorá okrem nášho južného suseda funguje vo viacerých krajinách Latinskej Ameriky, pozreli na tie najčastejšie aktuálne otázky.
1. Bude sa dať transakčnej dani vyhnúť?
Ak nehovoríme o sivej zóne, prípadne o úplne čiernej, slovenský biznis sa jej úplne vyhnúť nedokáže. Pokiaľ teda nepôjde o platby pre štát, napríklad daň z príjmu či odvody do zdravotnej, respektíve Sociálnej poisťovne, prípadne platby do druhého či tretieho piliera, poplatok budú musieť uhradiť.
Na druhej strane existuje viacero „skratiek“. Jednou z nich je spájanie platieb. Ak má firma na stole faktúru za 10-tisíc, môže počkať na to, kým jej príde druhá, opäť za 10-tisíc eur, a uhradí ich spolu. Namiesto 80 eur tak štátu odvedie len 40. Na druhej strane hrozí, že sa v krajine zhorší platobná disciplína. A v hre tiež môže byť renomé samotnej firmy, ktorá môže dostať nálepku nespoľahlivého partnera s problémami načas splácať svoje záväzky.
Je tu aj druhá možnosť.
Zostáva vám 71% na dočítanie.